Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránku alebo eShop
 

Bútľavá vŕba strýca Artuša

         V tejto sekcii nájdeš výpisky z tých kníh, z ktorých som sa najviac naučil, preto ten názov "Učebnice".

    Tieto knihy sa niekedy tvária ako pútavé dobrodružné romány a hlboké životné poučenia ukrývajú za kulisou príbehov. Inokedy zase odhaľujú neuveriteľné poznatky  a zážitky ľudí, od ktorých sa dá veľmi veľa naučiť.

      Pre ľahšiu orientáciu som výpisky z jednotlivých kníh napísal rovnakou farbou písma ako krátku charakteristiku v ďalšom odstavci. 

 

Kyriacos C. Markides: Strovoloský mág
                                  Pocta slnku
Sú to síce staršie knihy, ale veľmi poučné, v ktorýchej sú vysvetlené mnohé dôležité duchovné princípy veľmi prijateľným spôsobom.

Ing. Michal Burda: Vesmír v nás
Učebnica o tom ako sa tvrdý materialista stal ani nie tak veriacim ako rovno PRESVEDČENÝM.

Benjamin KLEIN: Poznaj svojho anjela
Hlboké, veľmi výstižne a ľahko sformulované, hlboké pravdy o súvislostiach tela, duše a ducha, o duchovnom živote, astrálnej úrovni, láske, nenávisti, modlitbe, o neustálej prítomnosti a pomoci anjelov.
Je to OZAJSTNÁ UČEBNICA. Ten kto nielen pochopí, ale naučí sa tieto princípy uplatňovať aj v bežnom živote, má už napoly vyhraté.

James Redfield: Celestínske proroctvo
Je to najlepší príklad ako cez pútavý dobrodružný príbeh sa dá spoznávať hlboké ezoterické pravdy. Ak túto knihu niekto prečíta aspoň trochu pozornejšie, určite získa veľmi užitočné poznatky aj pre praktický každodenný život.
 

S. N. Lazarev: Diagnostika karmy I. (Systém samoregulácie poľa)
S. N. Lazarev: Diagnostika karmy II. (Čistá karma)
Prvé dva zo štyroch kníh ruského vedeckého pracovníka, ktorý je od prírody obdarený aj jasnovideckými schopnosťami a dokáže neuveriteľným spôsobom pomôcť ľuďom, ktorých zdravotný stav je podľa lekárov beznádejný. Je to jeden z najväčších etikoterapeutov súčasnosti.
 

René Egli: Princíp LOLA - DOKONALOSŤ SVETA
Toto je ďalšia útla knižočka, v ktorej napriek malému rozsahu nájdeš veľa PRAVDY dôležitej pre život, i pre ŽIVOT.


 

Kyriacos C. Markides:
                                                          STROVOLOSKÝ MÁG

       V prvom rade, uzdravenia, o ktorých si počul, som nevykonal ja, ale Duch Svätý. Ja som iba kanálom tejto Vyššej inteligencie. (str.11)
       Človek je večná bytosť, emanácia, vyžarovanie "svätej monády"-; po prechode cez "pravzor človeka", archetyp vo vnútri Absolútna, nadobúda svoj tvar a existenciu. V okamihu, keď prejdeme cez pravzor človeka, dostávame sa do cyklu inkarnácií. Konečným cieľom je návrat k prameňu a na ceste doň zbierame skúsenosti našich pozemských životov, ktoré si prinášame so sebou.
    Duch
je základná substancia, z ktorej sa skladajú "vesmíry". Z tejto látky vytvárame my, ľudské bytosti tzv. elementálov. Títo elementáli sa rodia v našej mysli a v našich pocitoch. Keď sme si ich "vyprojektovali", nadobúdajú svoj vlastný život a môžu vplývať na ľudí "vibrujúcich okolo nás na rovnakej frekvencii". (str.12)
       Každá ľudská bytosť má tri telá. Okrem nášho "hrubohmotného tela" máme "psychické telo" pocitov a "noetické telo" odzrkadľujúce náš mentálny stav. Každé z týchto troch tiel žije v inom rozmere bytia - teda v materiálnom, psychickom a noetickom rozmere. Tieto tri telá predstavujú našu "terajšiu osobnosť", ktorá je zase prejavom "permanentnej osobnosti". Keď naše "hrubohmotné telo" umrie, naše "psychonoetické telo" žije ďalej v psychickom svete. Skúsený mystik môže na želanie opustiť svoje materiálne telo a plne si vedomý sám seba, vydať sa vo svojom psychonoetickom tele na cesty a potom sa vrátiť späť do materiálneho tela. Zážitky zo stavu exomatózy zostávajú zaznamenané v jeho vedomí.
         Každé z troch tiel má svojho "éterického dvojníka". Je to energetické pole udržiavajúce tri telá pri živote a vo vzájomnom spojení. Éterická vitalita umožňujúca liečenie je kozmická energia, ktorú musia vedci ešte objaviť. Túto energiu prijímajú naše telá cez určité psychonoetické centrá nazývané aj "čakrami" alebo "lotosovými kvetmi". (str.18)
         Naším poslaním v živote je slúžiť svojim blížnym. (str.19)
         Zosnulým ľudským bytostiam, ktoré počas svojho života prechovávali v sebe nemilosrdnú nenávisť voči určitým ľuďom alebo situáciam, sa nepodarí úplne prejsť do psychického sveta. Namiesto toho kolíšu sem a tam medzi éterickou oblasťou hrubohmotného sveta a psychickým svetom. Takto sa nachádzajú v stave, ktorý im umožňuje vstupovať do styku s týmto svetom. Robia to tak, že sa zmocnia ľudskej bytosti, ktorá žije na našej Zemi a má určité fóbie, či obavy, alebo sa nachádza v určitom psychickom stave dovoľujúcim týmto duchom vstupovať do ľudí.
       Môže nastať aj posadnutie démonom alebo elementálom. Posadnutie - či už démonom, elementálom alebo mŕtvym - môže nastať iba vtedy, ak sú na to podmienky a príčiny, čiže ak dotyčný človek "vibruje" na rovnakej frekvencii ako bytosť, čo sa doňho pokúša vniknúť. Inými slovami: človek musí mať istý sklon ubližovať iným.
(str.30)
       Erebos - je druh psychonoetického podsvetia - nijaký trest, ale nevyhnutný stav podobný zabudnutiu, v ktorom sa vymažú všetky spomienky, takže keď bytosť znovu nadobudne vedomie, nič si nepamätá. Rozličné svety - éterický od hrubohmotného, psychický od noetického - oddeľuje závoj erebosu, podsvetia. Kto sa tam odoberie, nepamätá sa už na nič, nespomína si viac na žiadne dojmy, len vie, že existuje. Ľudia tam veľmi často chodia počas hlbokého spánku. Je to nevyhnutný stav ľudských duchov, ktorých takpovediac núti zabudnúť na satanské vibrácie. (str.31)
         Autosugescia je vedomé vytváranie určitých elementálov. (str.32)
         Neverím, že by komukoľvek mohol ublížiť niekto zlý, ak nemá v sebe čosi podobné. (str.34)
       V šesťcípej hviezde symbolizuje najvyšší trojuholník Absolútno. Oba susediace trojuholníky, respektíve cípy sú Duch Svätý a Kristus-Logos. Tri spodné trojuholníky znázorňujú zostup nižších ja do hmoty. (str.36)
       Anály akáše sú iba iným výrazom pre univerzálnu pamäť: čokoľvek je, bolo a bude, sa ukladá do tohto univerzálneho superpočítača. Okrem toho už každý jednotlivý atóm obsahuje celé poznanie kozmu. Preto koncentráciou na jeden jediný atóm možno získať informácie o tom, čo bolo alebo čo sa udialo kedykoľvek v dávnej minulosti. (str.41)
        Elementáli majú svoj vlastný život ako každá iná živá bytosť; môžu existovať nezávisle od svojho tvorcu, čiže človeka, ktorý ich vyslal. Každá myšlienka a každý niekým vyžarovaný pocit je elementál. Sú dva druhy elementálov: vytváraní podvedome - nazývame ich elementálmi 'túžobných myšlienok' - a vytváraní vedome; tých nazývame elementálmi 'myšlienkových túžob'. Jedinec môže prostredníctvom myšlienok a pocitov vysielať vibrácie. Spôsobom, ako človek vibruje, určuje typ a kvalitu vytváraného elementála. Ak človek vibruje v prvom rade cez svoje pocity, je pod vplyvom emócií a túžob; myslenie hrá iba vedľajšiu úlohu. Tak sa vytvárajú elementáli túžobných myšlienok. Ak je človek pod vplyvom myslenia, vytvára elementálov z noetickej substancie a naučí sa ovládať silu obraznej predstavivosti. Bádateľ pravdy by mal nacvičovať vytváranie silných a dobrých elementálov vybudovaných zo silných myšlienok, pričom túžby, žiadostivosti a city zaberajú iba vedľajšie miesto. Takíto elementáli myšlienkových túžob žijú dlhšie, sú silnejší a majú predpoklady splniť úlohu, pre ktorú boli vytvorení oveľa rýchlejšie.
        Elementáli túžobných myšlienok sú charakteristickí pre bežných ľudí, ktorí neveľmi chápu správanie myslenia a túžob. V dôsledku toho sa často stávajú obeťami elementálov vytvorených nimi samými. Podľa prírodného zákona sa vytvorení a vyslaní elementáli musia raz vrátiť do podvedomia svojho tvorcu. Z hlbín jeho vedomia vystúpia na povrch vedomia, aby získali novú energiu, a zase sa stiahnu späť. Tento kolobeh sa opakuje dovtedy, kým sa takému elementálovi nepodarí zotrvať v oblasti podvedomia človeka trvalejšie. Tam čerpá energiu v éterického dvojníka človeka a takto si predlžuje život. Tak sa vytvárajú návyky, vášne a posad
nutosti ako fajčenie, hry a pitie.
       Sklon elementálov vracať sa k svojmu pôvodcovi umožňuje zákon karmy. Človek je tak skôr či neskôr skonfrontovaný s elementálmi, ktorých vytvára vedome alebo podvedome. Elementáli veľmi silných túžob sa vracajú k svojmu tvorcovi a môžu si vynútiť uskutočnenie svojho obsahu, svojho cieľa vtedy, keď si to človek želá najmenej.
         Naša dnešná osobnosť a okolnosti, za akých žijeme, sú súhrnom elementálov, akých sme vytvorili, odkedy sme zostúpili do trojrozmerného sveta a dostali sme sa do kolobehu inkarnácií. Elementáli sa skladajú z tých istých substancií ako osobnosti a vesmíry vo všeobecnosti, čiže éterickej látky noetického, psychického a hrubohmotného sveta. (str.43,44)
       K vytváraniu obrazov skladajúcich sa z noetickej hmoty nás privádzajú koncentrácia a túžba. Myslenie nie je nič iné ako kondenzácia, čiže zahustenie noetickej hmoty. Predmet začíname vidieť prostredníctvom noetického svetla. (str.45)
 To, či svet vnímame ako dobrý alebo zlý, závisí od druhu elementálov, akých si vytvárame a vysielame. Nič, vôbec nič nemá v trojrozmernom svete hodnotu, ak to nemá hodnotu aj v nás. To, čo má hodnotu v nás, prepožičiava hodnotu všetkému, čo je mimo nás. Ak predmet mimo nás nemá svoj zrkadlový obraz v našom vnútri, nemá nijakú hodnotu.
       Keď sa vytvorí elementál, jeho obraz sa zjaví pri koreni nosa, v oblasti čakry nachádzajúcej sa medzi obočím. Jasnovidec spozoruje, že má najprv tvar špendlíkovej hlavičky. Akonáhle sa vyčlení z éterického dvojníka človeka, začne naberať svoju prirodzenú veľkosť a podobu. Potom sa pohybuje ďalej v psychických svetoch a začne sa kolobeh. Jeho rozsah závisí od sily a intenzity základnej túžby. Potom sa elementál vráti k svojmu tvorcovi. Pritom preniká do jeho psychického tela, ale nie na tom istom mieste, kde ho opustil. Vstúpi cez inú čakru, a síce na záhlaví.
       Tvar elementála závisí od jeho typu. Môže to byť vedome vytúžený dom, bicykel, auto, alebo niečo iné. To sú príklady konkrétnych obrazov túžobných myšlienok, ktoré v podvedomí zotrvávajú pomerne krátko. Je to tak preto, lebo elementáli hľadajú možnosť nového života - rovnako ako embryo hľadá potravu. Elementál sa teda opäť zjaví v čakre medzi očami a hľadá východ. V psychickom tele človeka zase nastanú náležité vibrácie. Človek si spomenie a jeho túžba zosilnie. Elementál sa znovu uvoľní a pustí sa po svojej cyklickej dráhe. Obyčajný človek si tieto veci ani nevšimne. Elementál má sklon ovládnuť ho. Môže získať takú moc, že človek nad ním stráca kontrolu. V takom prípade sa stane človek otrokom svojich túžob a tie sa zavše stávajú také silné, že môže skončiť v blázinci. Elementál môže pohlcovať toľko éterickej substancie svojho tvorcu, že sa dokonca môže doslovne zhmotniť.
         Ako je to s chorobnými okolnosťami, bezprostrednými následkami nášho egoizmu, ako napríklad zlosť, vystatovačnosť, nenávisť, urážlivosť, chvastúňstvo a podobne? Títo elementáli vznikajú rovnako ako ostatní. Aj egoizmus sám osebe je elementál, ktorý už nabral podobu v sebavedomej osobnosti. Je výsledkom opakovania mnohých elementálov. Je taký citlivý, že najmenšia provokácia ho dá do pohybu. Egoizmus môže zase vytvoriť množstvo elementálov. Ak človek má zlé a nenávistné myšlienky proti inému človeku, nadobúdajú vytváraní elementáli podobu hadov rôznych temných farieb, vo všeobecnosti majú odporne zelenú farbu. Vychádzajú buď od srdca alebo pri koreni nosa. Pohybujú sa smerom k osobe, proti ktorej vedome lebo nevedome vysielame náležité myšlienky, a vešajú sa na jeho auru. Zavše sú títo elementáli takí veľkí a silní ako anakonda, a keď sa k nám vrátia, cítime, ako sa nám zovrie srdce. (str.46,47)
         Elementáli túžobných myšlienok majú podobu, moc a vlastný život. Môžu to byť hady, medvede a iné zvieratá.
         Brány k vnímaniu takýchto elementálov môžeme zatvoriť vhodnou autosugesciou alebo modlitbou pred spánkom. Pokoj môžeme nájsť aj tak, že vysielame láskyplné myšlienky, najmä tým, ktorí nás nemajú radi. Takto ich odzbrojíme. Potom nám už nemôžu posielať elementálov prenasledujúcich nás v spánku.
         Elementáli sú psychonoetické energetické náboje, môžu nabrať akúkoľvek podobu, podľa toho, kto ich vytvára.
         Moc a podoba elementálov sa nerozplynie skôr, kým nesplnili úlohu, na akú boli vytvorení. Z toho dôvodu musíme byť pripravení niesť následky našich myšlienok a činov. Elementál nás bude volať na zodpovednosť nielen v tomto živote, ale aj v neskorších inkarnáciach. Tvorca elementálov bude preto skôr či neskôr stáť zoči-voči elementálom, ktorých sám vytvoril.
         Môžeme sa vyhnúť vplyvu predošlých skutočností? Áno, za predpokladu, že použijeme rovnakú silu, s akou sme vytvorili elemenála. Potrebujeme však na to múdrosť a vnútornú túžbu napraviť chyby minulosti. (str.48,49)
         Ako môžeme bojovať proti elementálom fajčenia alebo pitia? Proti takýmto elementálom nesmiete bojovať. Tento nepriateľ je neviditeľný, určite vás premôže. Tým, že sa pustíte do útočného boja proti elementálovi, iba mu dodávate viac energie. Moc elementála neutralizujeme tak, že si ho nevšímame. (str.49)
         Ľahostajnosťou odnímete elementálovi silu a neutralizujete ho. Potom sa buď rozplynie, alebo sa bude ďalej vznášať v éterickom svete, odkiaľ ho môže vziať so sebou niekto iný. Kristus povedal: "Nesúďte, aby ste neboli súdení." Lebo budete súdení svojím vlastným ja. Vytvorili ste elementálov bez ohľadu na to, či ste okolnosť, ktorá vás priviedla k ich vytvoreniu, prekonali a nechali za sebou.
       Dobromyseľný človek si musí byť istý, že jeho výtvory dostanú požehnanie vyšších sfér. Nijaká modlitba nezostala bez odpovede a nijaké preklínanie nezostalo nepotrestané.
         Čo sa stane, ak vyšleme dobrú myšlienku niekomu, kto ju nevníma? Platí zákon, že každý nami vyslaný elementál sa napokon vráti k nám. V prípade zlých elementálov - vytvorených vedome či nevedome - to značí, že prinášajú so sebou naše vlastné potrestanie. Keď sa vrátia, sú silnejší a žijú dlhšie. Človek, proti ktorému nesmerujeme zlého elementála, ním bude dotknutý iba do tej miery, pokiaľ vibruje na tej istej frekvencii ako my, keď sme elementála vytvorili. Inak narazí na jeho auru, odrazí sa a vráti sa k nám so sedemnásobkom svojej pôvodnej sily. Ježiš takýchto elementálov nazýval "hluchonemými duchmi", vychádzajúcimi z ľudskej bytosti, nenachádzajúcimi pokoj a vracajúcim sa k človeku, ktorí prinášajú so sebou iných sebe podobných. (str.50,51)
         Takisto platí: keď vyšleme dobrého elementála a adresát ešte nie je pripravený prijať ho, odrazí sa od jeho aury a vráti sa späť k nám. Ale v tomto prípade elementál zanechá stopu v aure blížneho. Jeho sila zostane tam, aby bol nápomocný dotyčnému človeku vo chvíli, keď bude pripravený vytvárať vhodné vibrácie. Preto dobro sa nikdy nestratí.
         Ježiš povedal: "Milujte svojich nepriateľov."
         Ustavične majte na pamäti, že tí, ktorých považujeme za svojich nepriateľov, sú v skutočnosti ľudia trpiaci nevedomosťou. Ak ľúbime tých, čo ľúbia nás, je to pochopiteľné a veľmi ľudské. Ale ak ľúbime tých, čo nás nenávidia, je to božský stav, duchovne nás povznáša. Keď však zraňujeme tých, čo nás ľúbia, je to diabolské. (str.51)
         Keď vytvárate elementálov myšlienkových túžob, spracúvate božskú substanciu. Musíme vytvárať takých elementálov myšlienkových túžob, ktorí napomáhajú našim blížnym, a nie iba takých, ktorí spĺňajú naše sebecké predstavy. (str.54)
         Vytvorený liečebný elementál sa zaktivizuje vtedy, keď si pacient na nás spomenie (napr. pred operáciou) a urobí presne to, čo by sme urobili my sami, keby sme tam boli. Pacientova myšlienka vytvorí spojenie medzi nami. Elementál načerpá energiu k svojej práci z nášho éterického dvojníka.
         Elementáli, ktorí liečia, sú odlišní od ostatných svojou podobou a túžbou, ktorá ich napĺňa. Je to napr. guľa z modrého svetla premietnutá na éterického dvojníka pacienta. (str.55)
         Aby sme vytvorili takého elementála, treba použiť veľmi silnú koncentráciu. Inak by sa rozplynul. (str.56)
       Zmyslom hmoty je, aby nám, večným bytostiam umožnila zbierať skúsenosti. Hmota nie je tým, čím sa nám zdá. Veci si predstavujeme ako niečo pevné iba preto, lebo vibrujeme na rovnakej frekvencii.
         Kristus nás počúva a cíti nielen zo svojho vlastného hľadiska ako vševesmírny Logos, ale aj z perspektívy každého z nás, tak ako to chápeme a cítime my sami. (str.59)  
        Kristus mal vo zvyku brávať svojich učeníkov do olivového hája, kde robili cvičenia a zbierali skúsenosti v exomatóze. (str.60)
         Duša je našou súčasťou, ktorá je čistá a neskalená pozemskými skúsenosťami. Duša je mimo pravzoru človeka, je vyššie, než všetky jeho prejavy. Nikdy nebola zrodená a nikdy neumrie. Je našou súčasťou a kvalitatívne sa rovná Absolútnu. Keby bolo Absolútno morom, my ako duše by sme boli kvapkami v tomto mori. Duša je božským jadrom nášho bytia, je nemenná a večná. Stála osobnosť je tá naša časť, kde sa zaznamenávajú skúsenosti našich inkarnácií a prenášajú sa z jedného stelesnenia, z jedného života do druhého. (str.68,69)
         Terajšia osobnosť sa skladá z noetického, psychického a hrubohmotného tela. Je najnižším prejavom našej bytosti, sústavne sa rozvíja a smeruje k splynutiu s trvalou osobnosťou.
         Predstavme si, že trvalá osobnosť je veľký kruh. Zvonka okolo neho si predstavme ďalší kruh, bez styčných bodov. Nazveme ho dušou; je v Bohu, v nekonečnosti a bezhraničnosti. Je vždy čistá a nepoškvrnená. Je tu však ešte ďalší, menší kruh vo vnútri prvého kruhu. Nazývame ho terajšou sebauvedomelou osobnosťou. Všetky kruhy majú ten istý stred.
         Keď sa malý kruh rozširuje, vzdialenosť medzi ním a väčším kruhom sa zmenšuje, až oba kruhy splynú do jedného; malý kruh sa rozplynul vo väčšom. Miera, do akej sa malý kruh a väčší kruh dotýkajú, je stupňom našej dokonalosti. (str.69)
        Pri našom výstupe k Bohu je mnoho ciest. Sú ľudia, ktorí ešte nikdy nepočuli o našej predstave hľadania pravdy, možno sú ateisti a predsa sa nachádzajú na omnoho vyššom stupni rozvoja ako mnohí z nás.
         Neviem o nikom, kto by sa vážne snažil o pravdu, aby napokon nedospel k osvieteniu. Myslite na Kristove slová: "Proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené". (str.75)
         Všetky choroby sú zapríčinené karmou. Buď je to následok tvojho vlastného dlhu, alebo dlhu človeka, ktorého ľúbiš.
         Čo má znamenať splácanie karmy za niekoho iného, koho človek ľúbi? To, čo mal na mysli Kristus keď hovoril, aby sme niesli bremená iných. Keď niekoho ľúbime, môžeme mu pomôcť splatiť časť jeho dlhu. Keď je väčšina karmy odpracovaná, môže zvyšné bremeno vziať na seba ktosi iný a tak zmierniť utrpenie dlžníka. Ak to mienime urobiť, Logos prevezme deväť desatín zvyšnej dlžoby na seba, takže v skutočnosti nám zostane už iba jedna desatina. (str.76)
         Ohnúť plecia pod bremenom Logu - je najväčšou odmenou. (str.77)
         Karmu svojho blížneho znášaš iba vtedy, ak chceš. (str.81)
         Konaj dobro, tvoje úmysly nech sú dobré. Posudzovanie budúcnosti nie je na tebe. To je vec Boha a karmy. (str.89)
         Každá rastlina má pri sebe anjela z archanjelskej sféry, ktorý ju chráni. Je to duch udržiavajúci rastlinu pri živote. Keď rastlina umrie, anjel odovzdá skúsenosti rastliny archanjelovi. Takýmto spôsobom sa prenáša informácia istého druhu rastliny z jednej generácie na druhú.
         Keď sa prihovárame rastline alebo zvieraťu, komunikujeme vlastne s anjelom zodpovedným za rastlinu alebo za zviera. (str.92)
       Hľadajte sami v sebe, tam nájdete svojho skutočného nepriateľa. Nech sa národu stane čokoľvek, nie je to náhoda, ale dôsledok kolektívnej karmy. Napríklad ak má nejaký kmeň veľmi bojovnú minulosť, ak prepadával a drancoval iných, vytvorili sa pritom elementáli deštruktívnosti a tí sa skôr či neskôr, za iných dejinných okolností vrátia k tomuto kmeňu alebo národu. (str.96)
         12. decembra 1913 - presný dátum Daskalosových narodenín. (str.101)
         Čo sa deje s človekom od chvíle smrti až po jeho nové vtelenie?
         Hrubohmotné telo sa bez svojho éterického dvojníka nemôže zachovať. Smrť teda znamená oddelenie éterického dvojníka od hrubohmotného tela a jeho rozpad. Rozpad éterického tela trvá obyčajne 40 dní od úmrtia. Preto je v našom náboženstve zvykom, že 40 dní po smrti sa nad hrobom zosnulého pália sviečky. Oheň urýchľuje rozpad éterického dvojníka.
        Éterický dvojník zomrelého je ľahko ovplyvniteľný a môže ho zachytiť a na zlé účely využiť človek zaoberajúci sa čiernou mágiou. Preto treba uprednostniť indický zvyk spálenia mŕtvoly.
         Ľudia si vo všeobecnosti myslia, že smrť je hrozná a bolestivá záležitosť. Opak je však pravdou. Proces umierania nie je ničím iným než príjemným spánkom po namáhavom dni. Človek síce môže trpieť ťažkou chorobou, ale vo chvíli smrti už nijaká bolesť neexistuje. (str.103)
         Vo chvíli keď sa človek začína oddeľovať od svojho tela, črty tváre nadobudnú výraz uvoľneného pokoja a už necíti žiadnu bolesť.
         Po smrti žije človek ďalej pri plnom vedomí v niektorej podsfére psychonoetického sveta so všetkými svojimi cnosťami a hriechmi, cieľmi a zámermi. Osobnosť sa po smrti vôbec nezmení. Mení sa iba realita priestoru. Človek prejde do stavu, kde priestor, ako ho poznáme z materiálneho sveta, neexistuje. Priestor vníma ako pojem, ako význam.
         V psychickom svete sme ako televízne vysielače, na ktoré sa môžu iní naladiť a prijímať všetko, čo vysielame. Keď opúšťame svoje telá - či už po smrti alebo v exomatóze - v skutočnosti vstupujeme do seba. Komunikácie a všetky ostatné zážitky potom vychádzajú zvnútra. Všetko je totiž vo vnútri. (str.104)
         V psychickom svete prebieha komunikácia pomocou vibrácií na podobných frekvenciách. Predstavte si, že máme niekoľko dobrých rádioprijímačov, ktoré dokážu chytať každý vysielač na svete. Ak rozostavím tieto prijímače na rôzne miesta Zeme a všetky naladím na rovnakú frekvenciu, budú prijímať tú istú stanicu, ten istý program. Komunikácia na psychickej úrovni je podobná.
         Sféry a podsféry psychických a noetických svetov zaberajú ten istý priestor. A týmto priestorom je stred Zeme, celá planéta, aj priestor, ktorý ju obklopuje.
         V psychickom svete bude človek ako sebauvedomelá osobnosť všade tam, kam zameria svoju pozornosť. Tieto svety sú konkrétnejšie než hrubohmotný svet. Po smrti vstúpite do psychického prostredia zhodného s vašimi záujmami a sklonmi. Ocitnete sa v pekle, očistci alebo v raji - v stave, v akom sa zdržiavate napokon už aj teraz.
         Pocity ako nenávisť alebo žiarlivosť môžu byť také silné, že pália ako oheň.
         Neverte, že takzvané peklo je akousi psychickou mučiarňou. Peklo a očistec sú školy a dielne na nadobúdanie skúseností, aby ľudské bytosti mohli vykročiť k svojmu zdokonaleniu. V skutočnosti niet nijakých pekelných trestov. Ak niekto trpí, nie je to preto, lebo Absolútno nás chce trestať za porušovanie zákonov, ale preto, aby sme objavili naše skutočné Ja. (str.106)
       Nemôžete pomôcť nikomu, kto si sám neželá zmenu. Za takých okolností môžeme v najlepšom prípade vytvoriť priaznivého elementála a umiestniť ho do aury dotyčného človeka, kde bude pracovať. Až príde čas a bude zrelý na zmenu, dobrý elementál bude tam, aby mu pomohol. (str.107)
       To, čo považuješ za ozajstný svet, je v skutočnosti iba tieň alebo odraz iných, žiarivejších svetov, v ktorých existuje všetko materiálne, čo pokladáš za skutočné.
         Ak človek vyzlečie svoje hrubohmotné telo, začne žiť v dvoch úrovniach bytia: na skutočnej psychickej úrovni a vo svojom vlastnom individuálnom psychickom svete. (str.108)
         Na spodných úrovniach psychického sveta - nazývame ich peklami a očistcom - je menej svetla než na vyšších úrovniach.
       Najdôležitejšou vlastnosťou psychického sveta je, že každý materiálny atóm vyžaruje svoje vlastné svetlo. Nie je to tak, ako v trojrozmernom svete, kde svetlo vychádza zo slnka alebo z umelého zdroja. (str.109)
        Spôsob pohybovania sa v psychických sférach je úplne odlišný od spôsobu ako sa pohybujeme na Zemi. Nenapredujeme tam pomocou chôdze, či autobusom, ani si nesadáme za volant. Môžeme však seba alebo iných vnímať, ako kráčame alebo cestujeme. (str.110)
        V myšlienkach si musíš vytvoriť obraz miesta, kam chceš ísť a žiť v tomto obraze veľmi intenzívne, pevne ho držať v myšlienkach, nenechať sa odvrátiť od toho, aby si sa naladil na toto miesto - a potom sa tam aj ocitneš. Ak sa tam bude nachádzať jasnovidec, bude ťa môcť pozorovať na mieste, kam si preniesol svoje vedomie. Ak pokročíš ďalej, budeš sa tam môcť naozaj zmaterializovať a budú ťa vidieť aj ľudia bez jasnovideckých schopností.
         Tvoje telo sa pritom môže nachádzať v stave hlbokého spánku. Možno však dosiahnuť aj taký stupeň, keď je toto všetko možné aj v bdelom stave. Postupom času si možno dokonca rozvinúť nadvedomé sebauvedomovanie a pri plnom vedomí a sústredení sa nachádzať naraz na viacerých miestach na Zemi. (str.111)
       Nenávisť v skutočnosti neexistuje. Je to ilúzia spočívajúca na neznalosti. (str.112)
       Boží plán sa vzťahuje na narodenie a smrť, to je všetko. Všetko ostatné je tvoja vec. Všetko, čo sa nám dostane, je nevyhnutné. (str.113)
       Bytie a individualita nie sú totožné. Existujem už predtým, ako prejdem pravzorom človeka. Keď potom prejdem cez pravzor človeka a nazbieram skúsenosti v hrubohmotnej matérii, som schopný rozpoznať, že som. (str.114)
       K prvej inkarnácii prichádza prechodom emanácie vychádzajúcej zo svätej monády cez pravzor človeka. Je to večný a nepretržitý proces.
         Jasnovidec môže vidieť ducha bytosti túžiacej sa inkarnovať, ktorý sa zavesí na auru budúceho otca alebo matky a čaká, kým bude prijatý. Často prechádza sem a tam z otcovej aury na matkinu a späť. (str.116)
         Pýtali sa Jána Krstiteľa, či je Eliáš. Odpovedal úplne správne: "Nie som Eliáš, teraz som Ján". (str.119)
        Prostredníctvom podvedomia sme spojení so všetkými našimi inkarnáciami a každé vtelenie, ktoré si uvedomujeme, je živá bytosť. (str.120)
         Aká je pravda o udalostiach vedúcich k tomu, že Judáš zradil Ježiša? Aký mal vzťah k nemu a prečo si vzal život?
       Ostatní učeníci poznali Judáša ako ctižiadostivého šľachtica, hebrejského vlastenca, ktorý by bol Rimanov najradšej vyhnal z Judey. Bol Ježišom nadšený a sníval o oslobodení Izraela spod nadvlády Rimanov.
         Judáš Iškariotský podľahol vplyvu okolností a tie ho priviedli k tomu, aby sa správal nerozumne.
         Judáš rovnako ako ďalší učeníci túžil a usiloval sa o lásku milovaného Ježiša. Dokonca pri nejednej príležitosti odtisol ostatných nabok, aby majstra objal a ten mu jeho správanie často opätoval bozkom.
         Všimnite si, že Judáš bozkal majstra a prejavil mu svoju lásku. Iba Ján a vnímavejší učeníci prejavovali svoju lásku k Ježišovi takto. Napríklad Peter nikdy majstra nepobozkal.
         Judáš bol každý deň v Ježišovej blízkosti. Možno bol Ježišovi bližší než všetci ostatní učeníci okrem Jána. V dôsledku toho bol samozrejme svedkom väčšiny Ježišových zázrakov.
         V čom spočíval Judášov ctibažný zámer? Dosadiť Ježiša na trón za izraelského kráľa a stáť pri jeho boku. Judáš mal peniaze a objednal zlatú korunu. Čo myslíte, kto vyslovil slová: "Blažené je kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v mene Pánovom?"
        Čo myslíte, kto naviedol ľud na to, aby Ježišovi pripravil také búrlivé privítanie? Judáš Iškariotský. Keď stál Ježiš uprostred skupiny farizejov, jeden z nich ho provokoval a spýtal sa ho, či je Syn Boží. Ježiš odvetil:
         "Ty si to povedal."
         Judáš s dvomi ďalšími učeníkmi bol pritom a zažil, čo potom nasledovalo. Farizeji obviňovali Ježiša z bohorúhačstva, vzali kamene a začali hádzať do majstra. Ale skôr, než ho zasiahol prvý kameň, Ježiš spomedzi nich zmizol. Kamene padali do prázdna, presne na miesto, kde Ježiš ešte pred chvíľočkou stál.
         Judáš bol svedkom tohto úkazu a začal kuť plán, ako by mohol byť Ježiš korunovaný za izraelského kráľa. Raz okolo seba zhromaždil učeníkov a dav a ukázal im korunu. Priniesol ju, aby ju milovanému majstrovi nasadil na hlavu. Ježiš v tej chvíli znova zmizol a kráľovská koruna zostala v rukách Judáša Iškariotského. Ježiš takto unikol druhý raz. Judáš si pomyslel: "Prinútim ťa prijať korunu. Keď ti budú ubližovať a nadávať ti, zmeníš názor. Až budú na teba útočiť, čo iného ti ostane? Budeš nútený postaviť sa a dokázať svoju vládu moc. Budeš znechutený falošnosťou hriešnikov a veriacich a staneš sa kráľom."
         Judášovým úmyslom teda nebolo zradiť Krista, ale prinútiť ho stať sa vodcom Židov a vyhnať Rimanov z krajiny. (str.124)
         Judáš nebol nijaký zradca, ale neuvážený horlivec, ktorý miloval Ježiša.
       Keď jeden z učeníkov vzdychol a vyslovil o Judášovi tvrdé slová, Ježiš povedal: "Daj pozor, lebo koľkokrát nazveš Judáša zradcom, toľkokrát ma ukrižuješ." (str.125)
         Judáš je v súčasnosti inkarnovaný ako žid a je veľkým mystikom.
         Keď Ježiš vstal z mŕtvych, úplne si odhmotnil telo. Odhmotnil sa už aj pri predošlých príležitostiach? Nie. Niekde si uložil telo spať a vykonával exomatózu. Potom nahromadil éterickú hmotu a zmaterializoval nové, viditeľné telo. Po zmŕtvychvstaní to však bolo úplne iné. Ježiš rozložil každú bunku svojho materiálneho tela. Stal sa duchom, absolútnym duchom a v ľubovolnej chvíli si mohol ako dokonalá sebauvedomelá osobnosť vytvoriť telo identické s jeho hrubohmotným telom, ktoré mal predtým, dokonca vrátane jaziev po ukrižovaní. To nemá s exomatózou nič spoločné. Pokročilý majster to bude môcť zažiť, keď sa sám zhmotní, kým ešte väzí vo svojom hrubohmotnom tele. Keď taký majster umrie, môže svoje telo zmaterializovať na ľubovolnom mieste. To je veľký rozdiel. (str.127-128)
         Prísaha prináša so sebou obrovskú zodpovednosť. Jej porušenie môže mať tragické následky. Ak človek nedodrží sľub, skladá účty iba sám pred sebou. (str.135)
         Slávnostný sľub:
                                                                      Slávnostne sľubujem,
                            že vždy a všade budem slúžiť Absolútnu, ku ktorému prináležím celým srdcom,
                                                      že vždy a všade budem slúžiť Božiemu plánu,
                                                   že Boží dar myslenia a slova budem používať vždy
                                                           a všade a za každých okolností na dobro,
                                                že trpezlivo a bez ponôs sa podriadim všetkým formám
                                              skúšok a útrap, aké mi Boží zákon vo svojej múdrosti uloží,
                                                   že budem milovať svojich blížnych a slúžiť im úprimne
                                        a z hĺbky srdca i duše, bez ohľadu na to, ako sa voči mne správajú,
                                               že sa denne pohrúžim do Absolútna a utiahnem sa do ticha,
                                       aby som svoje myšlienky, túžby a skutky úplne zladil s Božou vôľou,
                                                 že každý večer preskúmam, či sú všetky moje myšlienky
                                                                  v súlade s Božím zákonom.
         Biele rúcho je symbolom nevyhnutnosti zachovať si čistú a bielu dušu. Určujúcou silou v tvojom živote musí byť láska. Nepociťuj nenávisť k nikomu, ani k tým, čo ti ubližujú. Ak treba, buď prísny, ale čiň tak z lásky a maj vždy na pamäti dobro svojich blížnych. (str.136)
         Aký je rozdiel medzi Kristom-Logom a Duchom Svätým?
         Kristus-Logos a Duch Svätý sú dva druhy prejavovania či zjavenia Absolútna prostredníctvom ducha. Duch Svätý prislúcha neosobnému nadvedomiu, ktoré vyjadruje silu Absolútna a umožňuje stvorenie vesmírov. Je dynamickou súčasťou Absolútna.
       Kristus-Logos bol odjakživa súčasťou Absolútna, teda už pred Ježišovým vystúpením. On je svetlo, ktoré osvecuje každého človeka zostupujúceho na Zem. (str.141)
        Už pred existenciou SME ako sväté monády, ako duše. Existenciu nadobúdame, keď prejdeme pravzorom človeka a vstúpime do sveta odlúčenosti, teda do existencie. (str.142)
         Všetko, čo existuje, má svoj počiatok i koniec. Boh ako Absolútno, začiatok ani koniec nemá. (str.143)
        Prebudenie pre nás znamená poznanie, kto sme v skutočnosti - a je to niečo celkom iné než naša súčasná osobnosť. Znamená to aj spomienky na predchádzajúce inkarnácie. Zvyčajne k tomu dochádza v troch fázach. Najskôr má človek podvedomý pocit, že žil už predtým. Druhá fáza pozostáva z toho, že človek začne zachytávať obrazy vo forme snov. Tretí stupeň nastáva, keď človek začína určité zážitky z minulosti vedome prežívať odznovu. (str.147)
         Určitými meditačnými cvičeniami možno predčasne otvoriť čakry. Človeka potom zachváti des a hrôza. Ak sa takéto veci prihodia, zničia vnímavosť duchovných vecí na niekoľko inkarnácií. Alebo človek skončí v blázinci. Preto je múdre mať vždy učiteľa, majstra. Ak je niekto na tieto pravdy dostatočne zrelý, do jeho života vstúpi majster. (str.149)
         Indivíduá, ktoré vychádzajú z (sú emanáciou) tej istej svätej monády, navzájom spája nevšedná príbuznosť. S takými osobami sme v telepatickom spojení a vzájomne sa ovplyvňujeme.
           Keď sa duchovne rozvíjame, pomáhame postupovať vyššie zároveň i svojim súrodencom. (str.153)
         Všetky dohady a predpovede budúcnosti nie sú ničím iným než pravdepodobnosťami založenými na tom, čo sa prihodilo po súčasnosť. Každý uplynulý okamih mení príbeh našej budúcnosti na základe našich stále nových rozhodnutí.
         Večné TERAZ:
         Ocitli sme sa v obrovskom chráme podopretom mocnými stĺpmi. Podlaha a steny boli z alabastru. Klenba bola zo striebra. Pozreli sme na koniec chrámu, ale nijaký sme nevideli. Na priečelí sa stavba neustále rozširovala. Zdalo sa, že chrám sa pri vchode čoraz viac zväčšuje. Keď sme vošli dnu, kráčali sme späť v čase. Po bočných stenách boli basreliéfy a pozorovali sme, ako k nim neustále pribúdajú nové. Na otázku, čo predstavujú, náš sprievodca odpovedal:
         "To je Logos, ktorý zaznamenáva podrobnosti všetkého, čo sa deje vo vesmíroch, vo svetoch odlúčenosti."
         V chráme času sme v budúcnosti nevideli zaznamenané nič. Poučili nás, že nič nie je predurčené dopredu a že budúcnosť sa vytvára kontinuálne a vo večnom TERAZ. (str.154-155)
         Človek má prevahu nad archanjelmi, sú príliš monolitickí. Poznajú iba svoje úlohy a nič viac. Jednoducho plnia príkazy Pána. (str.166)
         Svätý Pavol vo svojej terajšej inkarnácii žije ako otec Hilarion v Sudáne. Vie materializovať a dematerializovať ako veľký majster. (str.168) Iní majstri sa nematerializujú. Zostávajú v psychickom svete a vplývajú na nás odtiaľ zhora. (str.169)
        Samovrahovia sa môžu ocitnúť v ťažkej situácii, keď sa dostanú do psychického sveta. Zavše uviaznu v éterickom poli hrubohmotného sveta a nemôžu prejsť na vyššie úrovne. Ich vibrácie bývajú potom príliš blízke vibráciam materiálneho sveta a nenachádzajú pokoj. (str.171)
         Démoni aj anjeli sú emanáciami archanjelských bytostí. Ani anjeli, ani démoni nie sú sami osebe veční. Sú to elementáli vyžarovaní archanjelskými silami. Ľudia môžu vytvárať anjelských aj démonických elementálov.
         Démoni sú emanácie archanjelských bytostí na opačnej strane existencie, ktoré vytvárajú oblasti odlúčenosti. Archanjel Lucifer nie je v noetickom svete ničím iným, ako sú ostatné archanjelské systémy. Ale jeho úlohou tu dolu je vytvárať protipól energie a moci, aby nastala rovnováha. Je to to, čo nazývame zlom. Zmyslom zla je jasnejšie vyzdvihnúť zmysel dobra.
        Elementáli vytváraní ľuďmi sú buď anjelskí, alebo démonickí. Človek môže vytvárať oba druhy elementálov. Naproti tomu archanjel môže vytvárať iba anjelských elementálov - okrem Lucifera, ten môže vytvárať iba démonov.
         Démoni majú formu vedomia, ktorá im umožňuje dorozumievať sa s ľuďmi. S démonom sa môžete prieť, ale s anjelom nie, lebo anjel je neochvejný zákon. Žiadny anjel nemôže odbočiť od svojho božského cieľa. Ale hoci je démon čosi podobné ako anjel, stavia sa proti pôsobeniu anjelov a môže ovplyvňovať človeka. Ak sa raz na človeka zavesí démon, koná spolu s ním, používa ľudskú logiku, aj keď ho nabáda na niečo nerozumné. Anjel to urobiť nemôže.
        Anjel nemá na výber, môže konať iba dobro. Démon spolupracuje s človekom, a preto prijíma časť jeho skúseností, ako napríklad schopnosť uskutočňovať logické myšlienkové postupy. Anjel neskalene odovzdáva lásku svojho archanjela. Aj démon vyjadruje lásku svojho archanjela, ale v ríši odlúčenosti - a to je sentimentalita. Veľmi sa podobá ľudskej citovej otupenosti. Preto sa môže démon oveľa ľahšie zavesiť na človeka ako anjel. Výlučné pôsobenie anjela v ríši rastlín a zvierat ale i človeka spočíva v tom, že cez Ducha Svätého slepo a krásne vytvára bunky a tkanivá a pomáha pri liečení. Na druhej strane démon robí všetko to, čo človek. Žije úplne podľa pocitov človeka. Takže démon je podstatne ľudskejší ako anjel. Zriedkavo možno stretnúť anjela v ľudskej podobe. Anjeli zostávajú väčšinu času ako mocnosti a systémy. Démon však prijíma podobu človeka.
       Prípady schizofrénie a iných duševných porúch sú Luciferovým dielom. Vyliečenie je zase dielom anjelov. Ale je tu ešte čosi: anjeli a démoni nie sú v konflikte. Iba v ľudskom vedomí sa zdá, že proti sebe bojujú. V prírode nevidno, že by démoni a anjeli proti sebe bojovali. Spolupracujú. Keby to bolo inak, znamenalo by to, že sú dvaja bohovia, jeden dobrý a jeden zlý. (str.179,180)
       Prečo niekto má lepšiu imunitu ako iní?
        Éterická energia potrebná na udržiavanie rovnováhy v tele značne klesne, ak nevibrujeme správne. Aby Duch Svätý mohol udržiavať bunky, tkanivá a rozličné orgány materiálneho tela, potrebuje určité množstvo - povedzme sto - éterických vibrácií. Naša éterická energia klesá, keď prechovávame city a myšlienky, ktoré vyvolávajú vibrácie bojazlivosti, tvrdohlavosti, skľúčenosti, hnevu, nenávisti a podobných chorobných emócií. To znamená, že máme už iba osemdesiat alebo šesťdesiat jednotiek éterickej energie zo sto, ktoré sú potrebné podľa nášho modelu na udržanie rovnováhy v tele. Automaticky zisťujeme, že najslabšie časti nášho tela postupne vykazujú nedostatok prílevu životnej energie.
         Keď človek prostredníctvom zdravého stravovania a životného štýlu dostáva dostatok éterickej energie, jeho osobnosť sa teší úplnému zdraviu. Aura takého človeka vyžaruje do ďaleka a často z nej čerpajú tí, čo ju potrebujú.
         Niektorí ľudia v nás vyvolávajú kladné vibrácie a iní záporné. Radosť, akou nás napĺňa prítomnosť niektorých ľudí, pramení z vyžarovania veľkého množstva éterickej vitality. Iní ľudia s nedostatkom vitality si čerpajú éterickú energiu z nášho zdroja. Bádateľ pravdy oddávajúci sa službe blížnym sa musí postarať o to, aby bola jeho aura jasná a žiariaca.
       Keď sa modlíme k Bohu a prosíme ho o náš "chlieb každodenný", v skutočnosti prosíme o životodarný éter. Éterickú vitalitu potrebujeme nielen na udržanie zdravia materiálneho, ale aj psychického a noetického tela.
         Modlitba môže byť metóda koncentrácie uľahčujúca liečiteľovi dosiahnuť duševný stav, ktorý by mu najlepšie pomohol. Pokiaľ ide o mňa, stačí mi, keď si pomyslím "buď vôľa Tvoja" a potom začnem liečbu. Na druhej strane bádateľ pravdy by sa mal modliť neustále. Každá jeho myšlienka by mala byť sústavným vďakyvzdaním Absolútnu. Každý jeho čin musí byť výrazom modlitby. To mal na mysli svätý Pavol, keď nás vyzýval: "Modlite sa bez prestania". Psychoterapeut alebo liečiteľ duší, či bádateľ pravdy sa musí neprestajne modliť vo svojich činoch, v myslení a v citoch. Ak sme už naladení na božskosť, nepotrebujeme pred liečením nijaký osobitný čas na modlenie. Skutočnou modlitbou nie sú slová. Slová samy osebe neznamenajú nič. Dôležité sú skutky a naša ochota slúžiť. (str.188,189)
       Každý liečiteľský akt predpokladá naladenie sa na Ducha Svätého. Bádateľ pravdy musí prekonať určitý sebecký sklon kedykoľvek očakávať uzdravenie pacienta iba preto, že naňho priložil ruky. Ak uzdravenie nenastane, znamená to, že existuje nesplatený karmický dlh.
         Prostredníctvom želania pomôcť, automaticky vytvoríme terapeutického elementála, ktorý sa usadí v aure pacienta. Chorý možno ani nezbadá žiadne okamžité výsledky liečenia, ale elementál ostane v jeho aure. Karmický dlh môže byť splatený niekedy v budúcnosti. Keď sa to stane, elementál sa postupne zaktivizuje a vyvolá uzdravovanie. Preto platí: nezáleží na tom, ako často k vám pacient príde, nikdy ho neodmietnite. Musíme byť ochotní a pripravení zopakovať tú istú prácu a nestarať sa o to, či uzdravenie nastane, alebo nie. Naša ochota pomôcť poskytuje éterickú energiu a posilňuje liečivého elementála v aure pacienta.
         Pochybnosť pôsobí ako negatívna autosugescia odďaľujúca vyliečenie. (str.190,191)
         Dá sa vyliečiť aj niekto, kto neverí alebo pochybuje?
         Áno, pod podmienkou, že jeho podvedomie sa nebráni.
         Keď pacient nie je vnímavý, obklopuje sa elementálmi, ktorí bránia liečivej energii preniknúť do jeho aury. Pri každej liečbe treba dávať pozor, aby neboli prítomní nijakí neveriaci alebo odmietaví ľudia, lebo svojimi myšlienkami vytvárajú negatívnych elementálov a tí môžu stáť v ceste uzdraveniu. Naopak, ak sa pri liečbe zúčastňujú ľudia, ktorí ju podporia svojimi myšlienkami, môžu vytvoriť vibrácie pomáhajúce liečiteľovi. (str.193)
         Éterická energia má štyri zároveň pôsobiace vlastnosti: kinetickú, zmyslovú, formovaciu a kreatívnu. Kynetická vlastnosť umožňuje pohyb, napríklad tok krvi, tlkot srdca, nadúvanie pľúc, pohyb údov, látkovú výmenu atď. Zmyslová vlastnosť éteru umožňuje zmyslové vnemy pocitov a citov. Vďaka formovacej vlastnosti sme schopní vytvárať noetické obrazy, čiže nám umožňuje nielen myslenie, ale aj telepatiu, telekinézu a exomatózu. Kreatívnej vlastnosti éteru vďačíme za vybudovanie tela a za jeho udržiavanie.
         Mali by sme sa naučiť ovládať tieto vlastnosti tak, že sa budeme cvičiť vo vytváraní živých a mocných obrazov použiteľných pri liečení. Práve vo chvíli, keď vytvoríme takéhoto dobroprajného elementála, automaticky sa nabije kreatívnymi vlastnosťami éteru, ktoré sú podriadené Duchu Svätému a Kristovi-Logu. (str.195)

 Cvičenie:
       Pomaly zatvorte oči a éterickými očami sa dívajte, ako v pravej ruke držíte žiariacu guľu bieleho svetla vo veľkosti tenisovej loptičky. Tým si cvičíte formujúcu vlastnosť éteru. Pociťujte guľu vo svojej ruke. Je plná života a vibruje svojou žiarivosťou. To vám pomôže poznať zmyslovú vlastnosť éteru. Vytvorili ste pritom elementála myšlienkovej túžby, ktorého možno použiť pri liečení na diaľku. Pomyslite na človeka trpiaceho nejakou chorobou a pošlite mu túto svetelnú guľu. Predstavujte si, ako obalí celé jeho telo. Tým sa cvičíte v zaobchádzaní s kinetickou vlastnosťou éteru. Čím viac vzrastá vaša schopnosť sústrediť sa na vytvorenie elementála, o to väčšia je jeho liečebná hodnota. Duch Svätý automaticky naplní svetelnú guľu tvorivou energiou.
         Na zistenie problému pacienta na diaľku je rozhodujúce ovládať zmyslové vlastnosti éteru. Ak držíme fotografiu chorého v ruke, môžeme nadviazať styk s jeho magnetizmom a "cítiť" vibrácie, ktoré vysiela. (str.196)
         Keď nemáš istotu, akú farbu máš vyslať, najlepšie urobíš, ak svojmu pacientovi vyšleš guľu bieleho svetla. Táto svetelná guľa môže obaliť časti jeho tela, alebo celé telo. Ak máme do činenia s nejakou určitou chorobou a poznáme na ňu vhodnú farbu, mali by sme ju zámerne použiť. Napríklad v prípade anémie bieloružovú alebo oranžovú farbu. Ale nikdy nie červenú. Červená farba vyvoláva nervozitu, zmätenosť a beznádej. Túto farbu by sme nemali posielať ani tomu, kto má vysoký krvný tlak. Tmavočervená farba je prípustná iba v určitých prípadoch a v malých dávkach. V prípade rakoviny vyšleme guľu žiariaceho fialového svetla do stredu nádoru. Ponecháme ju tam, kým ho nezničí. Napokon musíme nášho farebného elementála odstrániť a rozložiť. Základným pravidlom pre všetky prípady je, že biela farba je najbezpečnejšia pri každom liečení. (str.197,198)
         Materializácia znamená, že využijeme a spevníme stavebnú substanciu hmoty. Vedci ju volajú energiou, my ju voláme vitalitou, hindovia zasa hovoria o práne. Naproti tomu dematerializácia znamená premenu pevnej hmoty na energiu alebo na vitalitu. Je teda uvoľnením viazanej, spevnenej vitality.
         Aj väčšina zázrakov Ježiša Krista boli prípady materializácie a dematerializácie. Napríklad, keď kozmickú energiu spevnil v ryby a chlieb a nakŕmil zástupy.
        Existujú aj štvor, päť, šesť a sedem-rozmerné vesmíry. Mystik pôsobí svojím nadvedomím práve z týchto vyšších rozmerov. Na ovládnutie materializácie a dematerializácie si preto treba rozvinúť a naučiť sa ovládať svoje vlastné nadvedomie. (str.200)
         Prvý krok k ovládnutiu takých schopností predpokladá, že sa naučíme sústrediť a prekonáme vlastný egoizmus.
         Kým nie si pánom myšlienok, nemôžeš dosiahnuť nič. Znamená to, že musíš ovládnuť silu koncentrácie. Ak chceš niečo zmaterializovať, musíš si to najprv vytvoriť v myšlienkach a nabiť to pomocou úplne pokojnej, intenzívnej koncentrácie éterickou vitalitou. Pri najnepatrnejšej neistote alebo odpútaní pozornosti, pri najmenšom uvoľnení koncentrácie sa materializácia rozplynie a zmizne. Kľúč k ovládaniu hmoty sa nachádza v koncentrácii.
       Jasnovidectvo znamená prijímať vibrácie odkiaľkoľvek a premieňať ich na "zrakové vnemy". Jasnovidectvo znamená naladiť sa na vibrácie noetického alebo astrálneho svetla, umožňujúceho vnímanie výjavov zo vzdialených miest.
        Expanzia je formou exomatózy, má však inú kvalitu. Pri zvyčajnej exomatóze prenáša majster svoje vedomie na miesto, kde chce pracovať alebo získať skúsenosti. Pri expanzii rozšíri svoje vedomie a pojme všetko do seba. V takomto stave vedomia môže mystik prijímať vibrácie zároveň z viacerých miest, všetky ich prežívať a pociťovať bez chaosu. Je to forma nadvedomia.
       Jasnovidectvo, exomatóza, expanzia sú rozličné schopnosti a stupne rozvoja mystika. (str.202)
         Musíš dospieť do takého stavu vedomia, aby si "svojho blížneho miloval ako seba samého". Keď dosiahneš tento stav, liečenie je jednoduché. Ale kým nemiluješ naozaj, nemôžeš liečiť a nedosiahneš veľa ani v takzvanej paranormálnej oblasti.
        Čierny mág v skutočnosti nie je ničím iným než nevedomým galganom, ktorý sa naučil ovládať isté prírodné sily a zneužíva ich. To, čo sa označuje ako zlo, je v skutočnosti nesprávne používanie Božích síl. Zlo je nevedomosť. (str.209)
         Keď dosiahneš určitý stupeň nadvedomia, môžeš sa zjaviť naraz na viacerých miestach. (str.210)
         Rozlišujem tri druhy materializácie. Po prvé, neviditeľnú a hmatateľnú, po druhé viditeľnú, ale nehmatateľnú a po tretie, viditeľnú a hmatateľnú alebo pevnú materializáciu.
         K prvému typu patrí vytvorenie pevnej, ale neviditeľnej substancie. Tento druh materializácie skrýva v sebe najväčšiu silu pri práci v trojrozmernom svete. Možno napríklad pohybovať predmetmi ako je ťažký kus nábytku, ktorého posunutie by za normálnych okolností vyžadovalo spojenie síl viacerých ľudí. Avšak ruka alebo sila umožňujúca pohnúť ním zostáva materiálnym očiam neviditeľná. Takéto materializácie sú známe z európskych seáns.
         Druhý typ materializácie - čiže viditeľná, ale nehmatateľná - mená silu vplývať na pevné predmety. Môže sa pri nej zjaviť ruka alebo duch vyzerajúci ako hmlistá podoba pevnej hmoty. Dá sa však cez neho prejsť rukou bez toho, aby sme pocítili materializáciu.
       Tretí druh materializácie je viditeľný a hmatateľný. Nie vždy je tým najvhodnejším či najlepším spôsobom, lebo môže uškodiť materiálnemu telu. Napríklad keď vytvoríš viditeľnú a pevnú materializáciu svojho tela na inom mieste a niekto ju zraní, rana sa objaví na tvojom materiálnom tele bez ohľadu na to, aká veľká je vzdialenosť. Toto riziko existuje aj v prípade neviditeľnej, ale hmatateľnej materializácie. Preto treba zabezpečiť, aby sa spojenie medzi materializáciou a vlastným telom prerušilo. (str.213)
         Počas svojej neprítomnosti sa od tela oddelíš tak, že si jednoducho pomyslíš a vštepíš do podvedomia, že tvojmu materiálnemu telu sa nič nestane. Povieš si sám sebe: "Nech sa mi prihodí čokoľvek, môjmu materiálnemu telu sa nič nestane".
       Všetko sa potom odohrá na úrovni podvedomia. Podvedomie je vládcom materiálneho tela. Bez ohľadu nato, či sa nachádzaš vo vnútri alebo mimo materiálneho tela, môžeš svoje podvedomie primäť k tomu, aby vykonávalo zdanlivo nadľudské veci. Napríklad môže pohnúť ťažkým predmetom, na čo by bola za normálnych okolností potrebná sila niekoľkých ľudí. Keď ťa však uvediem do určitého tranzu alebo hypnotického stavu, budeš schopný zodvihnúť ho jednou rukou. Ako je to možné? V skutočnosti to nevykonáva tvoja ruka, ale určitá do nej vmaterializovaná sila.
         Pri levitácii sa telo stáva ľahším ako vzduch. Ak vštepíš svojmu podvedomiu takéto presvedčenie, môže doslovne urobiť takzvaný zázrak. (str.218)
         Môžeme prevziať karmu iného človeka na seba bez toho, aby sme o tom vedeli?
         Nie! O karmu iného človeka sa delíš len so súhlasom svojho nadvedomia. Podvedomé prevzatie karmy milovaného človeka by mohlo nastať, ale nie liečiteľovi. Liečiteľ si je pri duchovnej liečbe vedomý všetkého, čo robí prostredníctvom svojho nadvedomia. (str.223)
         Vyššie faktory ako láska a rozvaha môžu zlé myšlienky alebo pocity premeniť na čistú duchovnú substanciu. V skutočnosti niet zlých ľudí. (str.225)

Kyriacos C. Markides:                               POCTA SLNKU

                                                          Pokračovanie knihy Strovoloský mág

(Eugenika 2007)

     Nič neprijímaj iba na základe viery. Musíš sa stať horiacim otáznikom, ktorý všetko skúma a ktorého merítkom je ovládanie seba samého.  (12)
        Psychoanalytici a psychológovia zlyhávajú preto, že neskúmajú sami seba, Neobmedzujete svoje skúmanie a pozorovanie na druhých, na svojich pacientov, ale na seba samého.
        Nič takého ako metafyzika neexistuje. Všetko je fyzika. To, že nevidíme vodík, ešte neznamená, že neexistuje. Využívame širšiu predstavu skutočnosti, ktorá prekračuje zmyslové vnímanie, je však hmatateľná pre účely výskumu. Preto si hovoríme bádatelia pravdy. Väčšina vedcov sa dnes pokladá za materialistov. Lenže vedia skutočne čo je to hmota? Ich chápanie hmoty je obmedzené , pretože sa pohybujú na hrubohmotnej úrovni. My tomu hovoríme hrubá hmota, pretože aj to, v čom sa pohybujeme na druhej strane, je hmota.  Vzduch je hmota, aj keď neviditeľná. Éter bol kedysi objavený bežnou vedou, ale potom bádatelia od jeho upustili. Pre nás je však tak skutočný ako trebárs elektrina, a využívame ju pri liečení. (13)
      To, čomu hovoríte mozog, nie je nič než hrubá hmota v lebke. Je tu ešte niečo iné, čomu hovoríme myseľ. Rozdiel medzi nimi je si ako medzi generátorom a elektrinou. Elektrina je všade.
       Myseľ nie je Absolútno. Takto hovoríme tomu, čo ľudia chápu pod pojmom Boh. Myseľ je „superlátka“, z ktorej sú stvorené „vesmíry“. A neexistuje žiadna mŕtva hmota. 
     Hrubohmotný svet, v rámci ktorého sa pohybuje konvenčná veda, sa nachádza na najnižšej úrovni vibrácie mysli. Existujú aj psychické svety v štvrtom rozmere existencie, kde neexistuje priestor, tak ako ho  poznáme my, a noetický svet v piatom rozmere, kde už nie je ani priestor, ani čas. Potom sú ešte vyššie noetické svety, svety „archetypov“ a čistých foriem. Jedným takýmto archetypom je idea človeka. Akonáhle svätá monáda  zo seba vyžiari emanáciu, ktorá prejde takýmto archetypom, začne existovať človek. Večná duša sa odeje telom noetickým, potom psychickým a nakoniec pri počatí a narodení telom hrubohmotným.
        Všetky tieto telá, ktoré má každý človek, sú „hmotnými“ telami na rôznych úrovniach vibrácií. (14)
        Keď človek zomrie, žije ďalej v plnom vedomí v týchto iných dimenziách ako „súčasná osobnosť“ vo svojom psychonoetickom tele, v tele pocitov, túžob a myšlienok, až do ďalšieho vtelenia, kedy si jeho ego vybuduje novú „súčasnú osobnosť“, ktorá sa bude skladať z nového noetického, psychického a hrubohmotného tela. Prostredníctvom vnútorného Ja, čože „trvalej osobnosti“ sa podstata všetkých skúseností z predchádzajúcich životov prenáša do novej inkarnácie.
      Cieľom inkarnačných cyklov je získať skúsenosti a vypestovať si „individualitu v rámci Jednoty“. Vďaka karme alebo zákonu príčina a dôsledkov ego duchovne rastie, kým dosiahne teózy – pochopenie, že je nedeliteľnou súčasťou Boha, čiže Absolútna. Ľudská bytosť sa už potom nemusí vtelovať a zostupovať do „svetov oddelenosti“ a hrubej hmoty. Neexistuje „hriech“ ako taký, nakoľko neexistuje žiadny večný trest. Existujú iba rôzne skúsenosti. Všetky ľudské duše budú nakoniec vykúpené na základe zákona karmy, zrelosti a získania poznania a múdrosti. Kristovo podobenstvo o márnotratnom synovi symbolicky odhaľuje ľudstvu jeho osud: návrat do paláca milujúceho otca po skúškach a útrapách pozemských životov.
      Daskalova koncepcia vesmíru pochádza od majstrov „na druhej strane“ – bytostí, ktoré sa nachádzajú v stave teózy a na ich čele stojí Jochanán alebo evanjelista Ján, ktorý používa Daskalove telo, aby mohol ľudstvu odovzdávať poznatky o povahe skutočnej existencie. (15)
      Myseľ ako superlátka existuje všade. Rádiové vlny existujú, a pokiaľ zostrojíme vhodný prístroj – rádiu – môžeme počúvať alebo vysielať akú hudbu chceme, len tým že sa naladíme na príslušný kanál. Našim cieľom je stať sa vhodným prijímacím aparátom myšlienkových vĺn. Prostredníctvom vhodných meditačných cvičení koncentrácie učíme, ako zachádzať s tou amorfnou superlátkou zvanou myseľ a ako ju tvarovať do myšlienkových foriem alebo mentálnych obrazov. Tieto myšlienkové formy, ktorým my hovoríme elementáli, sú hmotné, sú vytvorené z mysli a ten, kto má jasnovidné schopnosti, ich môže vidieť.
     Normálni ľudia nevedia s mysľou zaobchádzať. Myseľ väčšiny ľudí je v embryonálnom štádiu. Ľudia sa nevedia poriadne sústrediť ani na minútu. Ide o schopnosť podržať vo svojej mysli istý obraz po určitú dobu bez toho, aby sa do toho plietli akékoľvek iné myšlienky. Vedci sa síce sústreďujú, ale ich sústredenie je také, že pri ňom jedna myšlienka prevládne nad druhou bez absolútnej a fixovanej koncentrácie iba na jeden jediný bod či obraz. Keby vedci vedeli skutočne meditovať,  a absolútne sa sústrediť, ich tvorivosť by sa zdesaťnásobila. Potom by zažili tzv. „nával pochopenia“, čo vlastne znamená asi toľko, že v jedinej chvíli jednoducho chápete to, k čomu sa iní ľudia a vedci namáhavo dopracovávajú dlhé roky. (17)
      Bežní ľudia v „normálnom“ stave vedomia žijú ako napoly zhypnotizovaní, existujú iba mechanicky. „Normálny stav“ pritom znamená, že sa niekto zaoberá vonkajšími vecami a nevníma svoju vnútornú realitu. Toto nedostatočné vnímanie svojho skutočného Ja, alebo odcudzenie sa od neho, robí z ľudí robotov, podriadených vonkajším a väčšinou deštruktívnym sugesciám. Ľudia si myslia, že žijú. V skutočnosti však nežijú. Skutočne žiť začnú až potom keď objavia seba samého a namiesto toho, aby používali svoje telá, pohybovali rukami a nohami a zaoberali sa úbohými maličkosťami, budú vedieť skutočne zužitkovať svoje božské dedičstvo mysli a stanú sa pánmi sveta. (18)
      Každá myšlienka a každá túžba je nabitá psychonoetickou energiou, ktorá sa šíri do okolitého  prostredia. Akonáhle sa tieto „elementáli“ dostanú von, nadobúdanú určitý tvar a začnú samostatne existovať. Elementáli totiž môžu pôsobiť na iné osoby, ktoré vibrujú na rovnakej frekvencii ako ten alebo tí, kto daných elementálov vyslali. Bádateľ pravdy preto musí na základe sebaanalýzy a vhodných meditačných cvičení vysielať iba dobrých elementálov, ktoré druhým pomáhajú. Človek je neustále prepojený s elementálmi, ktoré bez prestania vytvára a za ktorých je zodpovedný. Preto sa k nám nakoniec vráti každá myšlienka a túžba, čiže vlastne elementál, ktorého sme voľakedy zo seba vyslali, a to buď v tomto alebo v niektorom budúcom živote. Je to spôsob ako funguje zákon karmy. (19)
      Keď som zatvoril oči, videl som vašu nohu zahojenú. To znamená, že som vytvoril mentálny obraz zdravej nohy, vložil som ho tam a napustil som éterickou životnou silou. Pomocou sily vôle som rozhodol, že sa táto noha uzdraví. Vytvoril a umiestnil som na dané miesto šablónu, , mentálny obraz uzdravenej nohy.  (21)
      Ľudia predstavujú ako pravdu to, čo tak sami nazývajú. Ich povedomie pravdy sa väčšinou mieša s ich osobnosťou a egoizmom. A to je zlé. Ja som nikdy netvrdil, že mám pravdu. Môžem povedať iba to, že my ľudia môžeme v rámci svojich obmedzení poznať iba relatívnu pravdu. Nikdy však nemôžeme poznať Pravdu. Môžeme poznať iba pochopiteľnú, zrozumiteľnú časť Absolútna, ktoré je za hranicou ľudského chápania. Preto sa nikdy nesmieme uchyľovať k žiadnym záverom, ale musíme ponechávať hranice otvorené opravám svojich názorov. Preto nemôžeme zaujímať absolútne stanovisko k tomu, čo zistíme a skúmame, aj keď pre mňa sú veci o ktorých vám rozprávam oveľa hmatateľnejšie, než keď sa prstami dotýkam stola pred sebou. (22)
      Neakceptujete niečo iba preto, že to hovorím Podajte mi ruku a hľadajme spolu. Práve to ja robím. Neverím v nič a nikto by nemal veriť v nič len preto, že to niekde stojí napísané alebo to povedal ten či  onen Majster, pokiaľ to sami na preskúmate.
      Skutoční majstri a guruovia hovoria niečo v tomto zmysle: „Pokiaľ chcete zažívať svet z našej perspektívy, musíte podstúpiť tvrdý výcvik, presne tak, ako sa musíte dlho učiť u nejakého profesora fyziky, aby ste rozumeli fyzike. A pokiaľ sa budete riadiť tým, čo vám poviem – povie majster – potom sa tých výsledkov, tých zážitkov dočkáte.“ Ten, kto takýto špeciálny výcvik nepodstúpi, však tieto veci zažívať nemôže. (23) Praktickí mystici majú konsenzuálne potvrdenie svojej pravdy na základe dlhého výcviku a toho, že sa riadia určitými postupmi, ktoré ich vedú  k prežívaniu podobných druhov výsledkov. Lenže na rozdiel od bežných vedcov sú metódy mystikov založené  na priamej skúsenosti a nie na laboratórnych pokusoch.
      Náš prístup je vedecký, ibaže máme širšie laboratórium. Sme to my sami, vrátane našich hrubohmotných tiel. A nás veľmi teší, keď si na základe svojich vlastných výskumov uvedomíme, že sú rovnaké ako tie vzorce, ktoré nám zanechali veľkí majstri ako Kristus alebo Budha. (24)
      Skôr ako sa choroba sa objaví v hrubohmotnom tele, najprv sa objaví na éterickom dvojníkovi, ktorý má rovnaký tvar  ako hrubohmotné telo. Bez neho nemôže existovať žiadny živý organizmus.
        Keď sa na vás sústredím, vidím seba. Stanem sa zrkadlom, v ktorom sa odrážate. Čo je to zrkadlo? Očistená myseľ. Pomocou našich meditačných a koncentračných cvičení  sa snažíme rozvíjať tieto schopnosti, ktoré v nás driemu. Dajme tomu že mi ukážete fotografiu človeka, ktorý býva v Amerike. Keď sa tejto fotografie dotknem, dostanem sa do styku s aurou tohto človeka. To, na čo sa sústredím, môžem vidieť sám v sebe, sám  sa stanem zrkadlom, ktoré odráža všetko, s čím sa chcem dostať do kontaktu. Je to nová schopnosť, ktorú v sebe máme latentne a ktorú nakoniec získa celá ľudská rasa. (27)
        Odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, čo je vlastne šialenstvo, a hlavne schizofrénia.
        Osobnosť takého človeka ako celok vibruje divoko, ale za hranicami vezenia hmotného tela a jeho mozgu sa nemôže prejavovať žiadny neduh. Divoké vibrácie nevedú priamo k šialenstvu. Šialenstvo je neschopnosť hmotného mozgu a solárneho pletenca prejavovať vnútorný stav psychonoetického tela. (33) Ide iba o neschopnosť hmotného mozgu odovzdávať tieto príliš silné vibrácie ďalej.
        Schizofrenici zachytávajú zvuky z psychického sveta.
      Schizofrenici sa dostávajú do psychickej ríše nepripravení a nedobrovoľne. Mystik sa tam môže dostať pomocou meditácie.
      Mystik otvára dvere vnímaniu tých vibrácií, ktoré sa pokladajú za hlasy, ale on ich plne ovláda. Okrem toho mystik vie rozlišovať hrubohmotný a psychický rozmer. (34)
      To, čo vnímajú schizofrenici, sú elementáli z psychického sveta, ktorých vytvorili ľudia. To že ich nepočuješ ty a ostatní, neznamená, že sú to sluchové halucinácie.
      Jedna z metód, ako ich eliminovať je vytvorenie opačných elementálov, ktoré nastolia rovnováhu.  (35)
      Prečo patria k výcviku bádateľov pravdy precvičovanie vizuálnej predstavivosti? Dôvodom je vytvárať silných a konštruktívnych elementálov a potom ich posielať do boja s tými deštruktívnymi.
      Pomocou vizuálnej predstavivosti vytvorím  dobrého elementála, ktorý sa dostane do podvedomia daného človeka a bude v ňom pôsobiť. (37)
      Aby si pomohol niekomu, kto je blázon, musíš sa chovať akoby si bol tiež blázon. Keby som sa na neho pozeral zvrchu ako nejaký majster, ktorý ho odsudzuje, nemal vy som naňho vôbec žiadny vplyv. (38)
        Kto vibruje na nižšej úrovni, má väčšiu šancu stať sa psychopatom. Priťahuje zlo. (42)
        Čo je to schizofrénia? V prvom rade sú to ľudia, ktorí trpia biologickým poškodením alebo zranením mozgu. Potom tí, ktorých trápia zlí elementáli. Týchto elementálov Ježiš nazýval „nemými a hluchými duchmi“. Prevažnú väčšinu schizofrenikov trápia títo elementáli, oveľa zriedkavejšie démoni či zomrelí ľudia.
        Duch môže vstúpiť iba do takého človeka, ktorý vibruje na rovnakej frekvencii, inak je vstup nemožný. Nikto by sa nemal obávať, že ho posadne zlý duch, pokiaľ nevibruje na rovnakej úrovni. Podobné priťahuje podobné. (43)
        Mali by sme mať na pamäti, že zbaviť človeka všetkých elementálov, ktorí ho trápia, pre neho môže znamenať fyzickú smrť. Mohlo by to vyvolať veľký zmätok v jeho súčasnej osobnosti. Súčasná osobnosť je súčet všetkých elementálov, akých kedy človek vytvoril od chvíle, keď prešiel Ideou človeka. Preto nesmieme odstrániť príliš veľkú časť elementálov, ktorí tvoria jeho súčasnú osobnosť človeka len preto, aby došlo k zázračnému uzdraveniu, ktoré ho však môže zabiť. (44)
      Niekedy môže byť potrebné sa prepracovať k minulosti. Musíme však byť veľmi opatrní. Táto metóda môže posilniť deštruktívnych elementálov, ktorí sú pochovaní hlboko v podvedomí daného človeka. Pokiaľ oživíš staré spomienky a zároveň pritom pacientovi vysvetlíš, ako s nimi zaobchádzať, potom môže byť psychoanalýza prospešná. Pritom sa deje to, že privádzaš deštruktívnych elementálov na povrch, zničíš ich a nahradíš takými, ktorí sú pre život užitoční. Pokiaľ však jednoducho necháš pacienta hovoriť o svojich problémoch a ty ako terapeut iba počúvaš a robíš si poznámky, a potom ho náhle prebudíš z toho polohypnotického stavu, môžeš mu ublížiť. Príšery, ktorých prebudil, ho môže zožrať. (47) Musíte mu pomôcť znížiť silu týchto elementálov. Koniec koncov toto musíme my terapeuti robiť každý večer pred spaním. Pomocou sebaanalýzy sa musíme snažiť oslabiť negatívnych elementálov, ktorí sa nás zmocňujú. Bádateľ pravdy musí neustále kontrolovať a skúmať svoje myšlienky a pocity. Je to dôležitá časť boja so zlými elementálmi. Musíme to robiť systematicky, aby sa nám nezahniezdili v  podvedomí.
        Psychoanalytici to nenazývajú elementálmi, ale hovoria tomu „nutkavé myšlienky“. (48)
        Psychoanalytik potrebuje zvláštny výcvik, aby vedel, čo je skutočnosť. A skutočnosť spočíva v metafyzike. Musí sa stať jasnovidcom, aby mohol porozumieť druhému človeku. (49)
      Čierna mágia je jedine keď zatkneš nevinnú osobu, dáš ju do psychického vezenia a mučíš ju. Čiernou mágiou ale nie je to, keď schytíš zločinca, keď sa chystá niekoho zabiť, a zavrieš ho. (51)
        Sme tu preto, aby sme získavali skúsenosti, a musíme trpezlivo a s múdrosťou prijímať všetko, čo sa nám prihodí. Všetko vychádza z Božieho plánu. Prijímam svet taký, aký je, a pritom nie som moralista, ani nikoho nesúdim. Sme tu preto, aby sme si navzájom slúžili a naučili sa milovať. (52)
      Je veľkým šťastím, ak niekto nastúpi cestu poznania na základe svojho štúdia, bez toho, že by musel prežiť osobnú tragédiu. (53)
       Neexistuje ľudská bytosť, ktorá by nemala svedomie. Ukáž mu lásku za zlo, ktoré spôsobil. To je ten najväčší trest, ktorý ho môže priviesť na správnu cestu.
        Ak chceš nájsť pokoj, tak mu odpusť. (55)
        Kým mu neodpustí, nebude mať pokoj. On je tým, kto bude trpieť.
        Láska znamená DÁVAŤ, nie dostávať.. Ten, kto miluje, dáva sám seba. (56)
        Každá ľudská bytosť žije na troch pláňach existencie – na hrubohmotnej, psychickej a noetickej. Všetky tri sú HMOTNÉ, ibaže vibrujú na rôznych úrovniach. Hrubohmotný, teda trojrozmerný svet je najnižšou úrovňou. Je to svet, kde prežívame čas a priestor, t.j. „topochronické“ podmienky. Psychický alebo štvorozmerný svet je tiež hmotný, ale vibruje na vyššej úrovni. Priestor tam nie je, takže sa človek môže v jedine chvíli premiestniť na obrovské vzdialenosti. Zákony, ktoré vládnu v psychickom rozmere, sa líšia od zákonov, ktoré pôsobia v treťom rozmere, vo svete hrubej hmoty. (58) Noetický svet alebo piaty rozmer je tiež hmotný, ale vládnu v ňom opäť iné zákony. V piatej dimenzii je prekonaný priestor a čas. Tamojšie vibrácie sú jemnejšieho rádu a človek sa tam môže pohybovať a konať oveľa slobodnejšie ako v predošlých dvoch rozmeroch. Človek vedomý si sám seba môže okamžite cestovať nie len v rámci priestoru, ale aj v čase.
       Každý človek má telo zodpovedajúce každému z týchto troch svetov. V trojrozmernom svete žijeme v hrubohmotnom tele. Vo svete štvrtého rozmeru žijeme telom psychickým – telom emócií a pocitov. V piatom rozmere žijeme noetickým telom – telom, ktoré nám umožňuje vyjadrovať abstraktné i konkrétne myšlienky. (V ezoterike sa tieto jemnohmotné telá bežne nazývajú mentálneemocionálne, okrem toho niektoré zdroje uvádzajú ešte oveľa viac jemnohmotných tiel, napríklad kauzálne.)
        Noetické telo je rozdelené na nižšie a vyššie. Všetky tieto tri telá dokopy tvoria súčasnú osobnosť, vedomú si seba samého.
      Ľudské vedomie nepochádza ani zo zvierat, ani z minerálov. Ale ľudské telo je príbuzné so zvieratami, rastlinami a minerálmi, pretože musíme jesť, aby sme udržali pri živote naše hmotné telo. Ale zvieratá a rastliny nemajú nič spoločné s vnútorným Ja, s trvalou osobnosťou. Človek zostúpil skrz ideu človeka ako úplná, večná bytosť, ktorá tvorí tiene, aby sa mohla prejaviť. Jedným z týchto tieňov je súčasná osobnosť.
        Psychické telo nie je to isté ako psyché, čiže duša. Duša je večná a presahuje všetky prejavy. Psychické telo nakoniec zomrie presne ako hrubohmotné i noetické telo. (59) Pri každej inkarnácii sa duša vedomá si sama seba, objaví v novom noetickom, psychickom a hrubohmotnom tele. Tieto tri telá sú ako rúcha, ktoré si oblieka duša, vedomá si sama seba, aby sa mohla prejavovať v postupne nasledujúcich inkarnáciách. 
        Tri telá, ktoré tvoria súčasnú osobnosť, môžu existovať nezávisle na sebe. Hrubohmotné telo však v sebe vždy obsahuje tie ostatné dve. Podobne i psychické telo vždy obsahuje noetické telo. To potom môže existovať i samo a slúžiť ako nosné médium pre plné prejavenie duše vedomej si seba samej.
        Osobnosť môže opustiť hrubohmotné telo a prostredníctvom psychického tela, ktoré vyjadruje city a pocity, žiť pri plnom vedomí v psychických svetoch. Podobne je možné žiť pri plnom vedomí nielen v noetickom tele potom ako človek opustí najskôr jemnohmotné a potom i psychické telo. Keď človek zomrie, stiahne sa do svojho psychonoetického tela a žije v psychických svetoch podobne ako žil predtým v hrubohmotnom svete. Väčšina ľudí si v chvíli smrti často túto zmenu neuvedomí.
       Pokročilý mystik, ktorý dosiahol bod, keď jeho súčasná osobnosť je v súlade s jeho dušou, je majstrom všetkých troch tiel. Takýto mystik, ktorý môže žiť len v noetických sférach a iba v noetickom tele, si môže silou vôle vytvoriť psychické telo a zhmotňovať sa v psychických svetoch. Ďalej si môže silou vôle zhmotňovať hrubohmotné telo a zviditeľniť sa tým, ktorí žijú na hrubohmotnej úrovni. Takýto mystik sa môže napríklad zhmotniť pred ľuďmi, hovoriť s nimi, podať si s nimi ruku a pomáhať im. Pokročilý mystik nemusí nadobro opustiť hrubohmotné telo, aby dokázal niečo takého, pretože dokonale ovláda všetky tri svoje telá a môže sa ľubovoľne prejavovať podľa potreby vo všetkých týchto troch svetoch. (60)
      Nižšie noetické telo má formu a tvar. V nižšom noetickom tele môžete cestovať a vyzerať pritom úplne rovnako ako v hrubohmotnom. Vyššie noetické telo je naopak, beztvaré, súvisí so zákonmi a príčinami. Je súborom tých vibrácií, ktoré držia pokope formy a obrazy na nižších úrovniach.
        Tri telá, tvoriace súčasnú osobnosť vedomú si seba samú, sú vzájomne spojené zodpovedajúcimi éterickými dvojníkmi. (61)
        Tvorivá schopnosť éteru je najdôležitejšia a je pod priamou kontrolou Ducha svätého a Krista Loga. Veľmi pokročilý mystik, ktorý túto schopnosť ovláda, môže doslova materializovať a dematerializovať bunky a vykonávať liečbu takého druhu ako je napríklad odstránenie rakovinového nádoru alebo predĺženie kratšej nohy. (62)
        Éterický dvojník hrubohmotného tela je u všetkých ľudí relatívne podobný, zatiaľ čo éterickí dvojníci psychických a noetických tiel sú veľmi odlišné. (63)
       Súčasná osobnosť je súčtom všetkých skúseností, aké nadobudla bytosť vedomá si sama seba, a všetkých elementálov, ktoré vytvorila od chvíle keď zostúpila do hmoty a započala inkarnačný cyklus. (64)
        Nie je dôležité, či bol (Spyros) svätý alebo nie. Veriacu sa modlia k jeho elementálovi, ktorého si vytvorili svojimi pocitmi a myšlienkami. A to má svoj pozitívny vplyv. (78)
        Keď človek dosiahne určitého stavu supervedomia seba samého, môže si podrobne spomínať na udalosti rôznych „rolí“, ktoré zohral v „divadle planéty Zem“. (80)
        Disk nad hlavou (7. čakra) sa môže rozvíjať pomocou vhodných meditačných cvičení koncentrácie. Ale môže sa tiež vyvíjať bez toho, žeby sa o to človek vedome snažil. Niekedy je to tak lepšie. Niektorým ľuďom sa podarí  rozvinúť si disk nad hlavou  vďaka svojim cnostiam, rozumu, pozorovateľskej schopnosti a sebaovládaniu, bez toho, žeby vôbec vedeli o jeho existencii a vedome sa snažili otvoriť si ho. Na druhej strane sú bádatelia pravdy, ktorí sa o týchto centrách éterického dvojníka dočítajú v orientálnych knihách. Pomocou cvičení sa im môže podariť tento disk veľmi rýchlo otvoriť. Pokiaľ si ale zároveň nepestujú charakter, veľa toho nedosiahnu. V skutočnosti si môžu svoje posvätné disky otvoriť predčasne, a narušiť tak svoju súčasnú osobnosť. Najbezpečnejšie je rozvíjať tento disk pomocou sebaanalýzy, rozumu a správneho spôsobu života. (85)
       Aby tento disk správne fungoval, treba si pestovať schopnosť sústrediť sa, podržať si v mysli noetický obraz a bez rozptyľovania ho tam nejaký čas uchovať.
      Pomocou koncentračných cvičení sa povrch tohto disku vyjasní a obrazy sa v ňom budú odrážať správne. Keď sa zrkadlo rozvinie a rozjasní, neodráža iba obrazy zvonka, ale začne odrážať i obrazy, ktoré vyvierajú zo stredu tohto disku, z jeho vnútra. Práve v tomto bode sa prekoná priestor, ktorý onak je prekážkou bežnému zrakovému vnemu a nastúpi jasnovidnosť. V stave jasnovidnosti sa bežný zrak dočasne vypne a zapne sa sústredenie zvnútra. Jasnovidec potom podobne ako televízna kamera prijíma obrazy z miest kdekoľvek na planéte či v psychických ríšach. V tomto štádiu má jednotlivec šancu pochopiť, čo je to skutočnosť. Keď sa zrak a jasnovidnosť premení na poznanie a porozumenie, disk nad hlavou sa začne harmonicky pohybovať a otvárať. A keď mystik postúpi ešte ďalej, dostane sa do stavu extázy a vtedy disk pred očami už nezohráva takmer žiadnu rolu. Úplne preváži disk na vrchole hlavy. V extáze sa človek zjednotí s Božským, s vyššími sférami. (86)
      Aby si si mohlo byť istý, že nejaký minulý život bol skutočný, musíš dokázať ten život prežiť od narodenia až do smrti, a to bez najmenšej námahy. Musíš si plne uvedomovať všetky dôležité udalosti. Kedykoľvek sa na tú inkarnáciu sústredíš, musíš sa dopracovať k stále rovnakým výsledkom. (93)
      Dôležité je, ako žiješ, nie, ako zomrieš. (104)
    Telepatia je prosto iba projekcia elementála, čiže predlženie vyžarovania, ktoré prinesie mystikovi zostávajúcom v svojom hmotnom tele to, čo chce zažiť.
      K rozvíjaniu telepatie je treba prebudiť posvätný disk, ktorý obaľuje oči a otvára takzvané tretie oko, ktoré je nad koreňom nosa. Exomatóza je na druhej strane akýmsi druhom tranzu, pri ktorom sa opustí telo. Akonáhle sme vonku zo svojho tela, môžeme ísť kamkoľvek a plne si to uvedomovať, akoby sme tam boli vo svojom hrubohmotnom tele. Keď je človek veľmi pokročilým bádateľom pravdy, môže vykonávať aj druhú exomatózu: môže opustiť i svoje psychické telo a existovať iba v tele noetickom, rovnako ako úplne rovnaká osobnosť a pri plnom vedomí. (115)
      Keď pri exomatóze opustíme svoje telo, necháme za sebou nedotknuté hrubohmotné telo na tom mieste, kde sme z neho vyšli, a dohliada naň Duch svätý.
      Pri umieraní naše hmotné telo sa rozpadne a spolu s ním i jeho éterický dvojník. S hrubou hmotou potom už nie sme v žiadnom vzťahu, tú sme už opustili. Rozložia sa a môžu byť použité pre vznik nového života. Po druhej smrti, ktorá nasleduje vždy po smrti hrubohmotného tela, sa naše psychické telo koncentruje a vojde do trvalého psychického atómu. Potom dôjde k novej inkarnácii. Pri každej inkarnácii si so sebou berieme všetky svoje predchádzajúce skúsenosti vedomej osobnosti.
      Supervedomie samého seba – je a aj nie je exomatóza. Keď sa rozprestrieme a obsiahneme určitý priestor, veľký alebo malý, ktorý je mimo naše hmotné telo, a získavame dojmy z mnohých miest súčasne, nadobúdame takzvané supervedomie samého seba. Nachádzame sa mimo nášho tela a zároveň sa naše telá nachádzajú v našej sfére prijímania dojmov. Cítime všetko, čo je okolo nás, vrátane našich tiel. Už síce nie sme v hmotnom tele, ale hmotné telo je v nás. (117)
      Duch svätý dáva pozor nielen na fungovanie hrubohmotného tela, ale i na pokoj a pohodu spiacej osobnosti. Duch svätá zasiahne aby osobnosť chránil pred nepríjemnými zážitkami, ktoré sa jej môžu behom spánku prihodiť. Často sa stáva, že sa človeku sníva že mu hrozí nejaké nebezpečenstvo, ale sa zobudí tesne predtým, než sa stane niečo hrozného. To múdrosť Ducha svätého ho pošla späť do hmotného tela skôr ako stihne zažiť niečo zlého. (120)
      Keď vedome opustíme telo (exomatóza), vždy si musíme urobiť ochranného elementála, aby ho chránil, kým sme preč.
      Robí sa to pomocou silnej autosugescie. Poviem si: „Môjmu telu sa nič nestane, zatia, čo budem preč.“ (121)
      Daskalos zdôrazňoval, že Ježiš nebol človekom, ktorý dosiahol teózy behom postupných vtelení, ale vtelený Boh, ktorý zostúpil na zem ako ľudská bytosť, aby sme Ho mohli pochopiť. (127)
      Na duchovnej ceste je v skutočnosti jedno, či niekto prijme Krista ako vteleného Boha alebo ako prejav logoického aspektu Absolútna.
       Kristus prišiel aby vyplnil chýbajúce články reťaze, aby priniesol viac svetla. Prišiel rozptýliť temnotu, v ktorej boli ponorení druhí, a vyslobodiť nás z našich ilúzií. (128)
      Mystik hľadá Boha vo svojom vnútri. (129)
      Zenbudhista, ktorý sa nachádza, ako tom oni hovoria, na „osemdielnej ceste“, modlí sa a medituje a snaží sa prekonať zlo, pestuje toleranciu a nepripútanosť a snaží sa  tieto vlastnosti urobiť súčasťou svojho vedomia, tak ten rozhodne kráča po kresťanskej ceste pevnejšie než dogmatickí farári a teológovia. (130)
      V tej istej chvíli  sa môže Ježiš zjaviť hoci aj miliónom ľudí naraz, spôsobom, ktorý by dokázali pochopiť. Budhistom sa môže zjaviť ako Budha, hinduistom ako Krišna,  židom ako Mojžiš a moslimom ako Mohamed. Kristu sa vám zjaví tak, aby ste to pochopili. Kristus Logos je súčasťou každej ľudskej bytosti, ktorá zostúpi na Zem, a každý sa môže na Krista naladiť bez ohľadu nato, či je alebo nie je kresťan. Povedzme že ej to ako televízna stanica. Môžete si zapnúť rovnaký program, nech ste kdekoľvek na planéte, bez ohľadu nato, koľko máte televízorov. Takže nejde o to, že by kresťania mali väčšie výhody než iní. Na vašom náboženskom presvedčení nezáleží. Záleží na tom, ako ste duchovne vyspelí, do akej miery sa naladíte na Krista Loga, ktorý je vo vás. (134)
      Na evolúciu našej planéty dozerajú vyššie inteligencie. Sú ako strážcovia našej planéty a niektorí z nás s nimi komunikujú.
      Sú to bytosti, ktoré dosiahli teózy, neobmedzené časom a priestorom, ktoré vedia ovládať hmotu a vedia sa materializovať a dematerializovať. (138)
      Život je všade, nie iba v nám známom prostredí. Dokonca i Slnko je plné života, a to života organizovaného.
      Aj  naša vlastná evolúcia nás dovedie do stavu, keď už nebudeme musieť byť pripútaní k hrubej hmote a k prirodzenému prostrediu Zeme tak, ako ho poznáme. Hrubá hmota pre nás už nebude prekážkou. Nebudeme napríklad potrebovať kyslík aby sme mohli dýchať. Budeme sa vedieť v jedinom okamžiku  dostať do vnútra zeme alebo trebárs do Slnka bez toho, aby nás spálil ohe). Vtedy už budeme vedieť ovládať živly. Tamojšie inteligencie sú vyspelejšie, ovládajú hmotu. Keď chcú, môže sa odieť do hrubej hmoty. Majú podobný tvar ako my, sú to ľudské bytosti, ktoré prešli ideou človeka, a tiež majú organizované spoločnosti. (139)
      Anjeli sú projekciou večných archanjelských bytostí. Aj človek je archanjel. Takže má potenciál, a ako Bádateľ pravdy aj právo, tvoriť strážnych anjelov, aby mohol chrániť svojich milovaných. (152)
      Každá ľudská bytosť zostupujúca na Zem je sprevádzaná strážnym anjelom, ktorého mu pridelí Absolútno. Tento strážny anjel je pripojený k jeho aure a nachádza sa v polohypnotizovanom stave. Je súčasťou karmy daného človeka, a nie vždy zasiahne. Našim cieľom je tohto anjela prebudiť, aby človeka skutočne chránil. A dosiahneme to tým, že sami vytvoríme anjela. Bude to jednoducho len dodatočná ochranné energia, ak ti viac vyhovuje nazývať to takto. Nakoľko vieme, ako takéhoto anjela vytvoriť, prečo by sme to nemali využiť? Dajme tomu že by som chcel vytvoriť anjela, ktorý by mal chrániť naše malé dieťa. Najprv sa musím zatvoriť do nejakej miestnosti, postaviť do prostriedku stolík alebo nejaký podstavec, zapáliť kadidlo a bielu sviečku. Pomocou intenzívneho sústredenia potom v mysli vytvorím anjela. Vždy musí vyzerať ako mladý chlapec alebo dievča vo veku okolo šestnástich rokov a podobať sa na toho, koho chcem ochrániť. Ak ide o bábätko, musíš si predstaviť, ako asi bude vyzerať až vyrastie. Nie je to vždy jednoduché.
      Rovnaký postup platí ak robíš strážneho anjela pre staršieho človeka. Rovnako musím vytvoriť anjela, ktorý bude vyzerať tak, ako vypadala daná osoba, keď mala šestnásť či sedemnásť rokov. Ak neviem ako ten človek v tom veku vyzeral, nebudem mu robiť detaily tváre. Chýbajúce rysy sa doplnia samé. Vlastne sa dozviem ako ten človek vyzeral za mlada. Sám také veci zažiješ pokiaľ sa v tom budeš cvičiť. Presnosť tvojej predstavivosti ale nie je taká dôležitá ako miera energie, ktorou túto predstavu nabiješ. (153) Anjel sa na toho, koho má chrániť, naladí a tým na seba vezme jeho podobu.
      Takže vytvorím anjela, ktorý vyzerá ako chlapec alebo dievča podľa pohlavia osoby o ktorú sa jedná. Vytvorím ho so všetkými detailmi. Naladím sa na neho a predstavím si ho oblečeného do bieleho, modrobieleho alebo ružového.
      Najskôr si ho predstavím na podstavci, ktorý som postavil do stredu miestnosti, ako sochu. Vymodelujem ho z hmoty, ktorá vyzerá ako igelitový pyteľ vyžarujúci svetlo. Dám si k sebe bielu sviečku a zhlboka dýcham. V mysli si stále predstavujem tohto detského elementála a každým výdychom ho nabíjam novou energiou. Prvý deň to robím pätnásť minút. Na druhý deň celý postup v rovnakom čase zopakujem. Päť minút sa sústredím na elementála a nemyslím na nič iné. Behom tejto doby musí anjel-elementál vyzerať ako skutočný. Celé sa to musí opakovať po dobu desiatich dní, vždy v rovnakom čase. Na siedmy deň začína elementál nadobúdať na hmotnosti. Ožíva a začína sa hýbať. Stále mu dodávam energiu a povzbudzujem ho, aby úplne ožil. Desiaty deň ho privediem k úplnej dokonalosti a teraz už so mnou môže hovoriť a začať samostatne existovať. V tej chvíli je pripravený na moje pokyny. Pomenujem ho podľa osoby, ktorú má chrániť. Usmeje sa. Potom mu poviem: „Začínaš ožívať. Máš v sebe moc svätého Ducha a si naladený na mňa. Chcem, aby si sa teraz naladil na toho, koho máš chrániť, a aby si mi oznámil, či vyhovieš mojej žiadosti a budeš ho chrániť.“ Anjel-elementál okamžite zatvorí oči a začne zhlboka dýchať. Pokiaľ je daná osoba karmicky príliš zaťažená, elementál otvorí oči a povie mi: „Rozpusť ma. Neprijímam tvoju žiadosť.“ V tom prípade ho rozpustím. Znamená to, že situácia, v ktorej sa ten človek nachádza, a jeho karma sú také, že sa do toho nesmie miešať žiadna iná sila okrem vlastného strážneho anjela, ktorý je možno v hypnotickom či polohypnotickom stave. Musím teda so svojimi snahami okamžite prestať a skúsiť to neskôr. (154) Pokiaľ mám v sebe niečo sebeckého či ješitného, elementál ma neposlúchne. Musím ho okamžite rozpustiť.
       Keď sa však začne na mňa usmievať, znamení to, že ochrana je možná. Elementál mi povie: „ Áno, prijímam. Bude mojim miláčikom.“ Potom urobím s týmto elementálom dohodu. „Dobre“ poviem. „Budeš ho chrániť. Nedovoľujem ti však miešať sa do jeho osobnosti. Nedovoľujem ti miešať sa do jeho povahy, do jeho psychického a noetického tela, pretože by si si zahrával s jeho karmou a duchovným vývojom. Tvoja úloha je čisto ochranná čo sa týka fyzického nebezpečenstva.“ Na druhej strane mu však tiež prikážem: “Musíš tomuto človekovi pomáhať vo chvíľach keď bude mať zmätené myšlienky či pocity, aby videl jasnejšie a dospel k vlastným rozhodnutiam. Nikdy nesmieš diktátorsky rozhodovať o živote tejto osoby.“
      Musím vás však varovať, že keď sa robí anjel na ochranu milovanej osoby, vyžaduje to mimoriadnu opatrnosť. Taký anjel totiž bude mať vlastnosti a rysy tvojej vlastnej povahy, čo môže mať pre milovanú osobu katastrofálne následky. Hrozí totiž že pokiaľ má v sebe mystik hoci len zrnko egoizmu, elementál ktorého vytvorí, môže postupne danú osobu celkom ovládnuť. Keď budeme vytvárať takéhoto elementála, musíme si dávať veľký pozor, aby sme boli uzmierení sami so sebou a nemali v sebe žiadne vibrácie žiarlivosti a ješitnosti. Inak sa z anjela stane deštruktívny démon.
      Elementál musí IBA ochraňovať a nie sa vmiešavať do charakteru danej osoby, ktorá musí ísť svojou vlastnou cestou v súlade so svojou karmou a s tým, čo jej radí jej vlastný, Bohom daný anjel. Aby sa takýto elementál nemiešal do povahy danej osoby, musíš si ho pravidelne privolať, aby ťa informoval o tom, čo robí, a aby si ho očistil od akéhokoľvek nahromadeného egocentrizmu. Po určitom čase ho však aj tak musíš úplne rozpustiť. (155)
      Musím ale povedať, že už niekoľko bádateľov pravdy vytvorilo namiesto anjelov démonov. To sa môže stať vtedy, ak vnucuje svoju vôľu inému človekovi. Niekedy tí, ktorých miluješ, zídu z cesty, ktorú ty považuješ za správnu. Je možné, že ich tadiaľ posiela ich karmy, aby získali určité skúsenosti. Nesmieš sa arogantne domnievať, že vieš čo je pre nich dobré, a vnucovať im to. (156)
      Cieľom mystika je získať nadvládu nad živlami – zem, oheň, voda a éter. Predpokladom preto však je, aby sa mystik vymanil z okúzlenia nimi. Tento proces môže trvať i celé storočia alebo tisíce rokov.
      V starej hebrejčine je slovo jahve odvodené od prvých písmen názvov štyroch živlov. Starí hebrejci pokladali Boha Jahveho za pána štyroch živlov.
      Kríž symbolizuje štyri živly. Zo stredu smerom hore vedie éter. Horizontálne čiary predstavujú vodu a oheň, dva živly, ktoré majú k sebe blízo. Spodná časť kríže predstavuje hmotnú úroveň, zem. Všetky štyri sa v strede stretávajú. Kríž predstavuje spojenie a rovnováhu  štyroch živlov a preto je v rámci stvorenia veľmi významným symbolom.
      Kríž bol symbolom mnohých prastarých civilizácií vrátane Aztékov, Inkov a Egypťanov. Tieto civilizácie mali kríž ako symbol pohybu, čo je svastika, skorumpovaná nacistami. (169)
      Štyri živly možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií- aktívne, produkujúce energiu, a pasívne. Aktívnymi živlami sú oheň a éter, pasívnymi zem a voda. Na vyššej úrovni sú zem i voda ohňom. Že ako? Keď rozštiepiš atóm zeme, čo získaš? Oheň. Keď rozštiepiš atóm vodíku, čo získaš? Zase oheň.
      Čo je nad tými štyrmi živlami? Myseľ ako superlátka. Tá je zdrojom, maternicou, z ktorej vychádzajú všetky ostatné živly. Práve tam nájdeme zákony príčin a ideí, ktoré sú základom všetkého Stvorenia.
        Ako sa dá Boh vnímať? 
       Akonáhle si v mysli vytvoríš nejakú predstavu o Bohu, táto predstava nie je Boh, ale výmysel. Jediné čo môžeš urobiť, je brať to tak, že Boh je prejav absolútnej múdrosti, dobroty a sily. (170)
      Štyri živly sú panuniverzálne. Existujú na všetkých úrovniach skutočnosti – na hrubohmotnej, psychickej, nižšej noetickej i vyššej noetickej. V každom vesmíre prevláda jeden zo štyroch živlov, ale nachádzajú sa tam aj ostatné tri. V hrubohmotnom vesmíre existujú všetky živly v rôznych kombináciách, ale prevláda živel zeme. V psychickom svete prevláda živel vody. Podobne je  v nižšom noetickom svete prevládajúcim živlom oheň a vo vyššom noetickom je ním éter. Práve preto nazývame myšlienkové formy „elementálmi“ (živel = element). Skladajú sa zo štyroch živlov. (172)
      Skutočný mystik musí dosiahnuť bod, keď prekoná svoje okúzlenie živlami. Musí sa stať ich pánom, a to nie iba na hmotnej úrovni, ale i na úrovni psychickej, noetickej a ďalších. Mystik sa nemôže slobodne pohybovať po rôznych úrovniach a podúrovniach psychických a noetických svetov bez toho, že by ovládal živly. (173)
      Majstrov často podrobujú neofity rôznym skúškam, aby sa oboznámili s povahou živlov. Môže napríklad prechádzať rôznymi zážitkami súvisiacimi so živlom ohňa. Musia týmto živlom prejsť a zistiť, že ich oheň nemôže spáliť. Než mystik zvládne oheň na hmotnej úrovni, musí ho najprv zvládnuť v iných dimenziách. Kým nevie ovládať noetický a psychický oheň, hmotný plameň ho neposlúchne. (174)
      Ján Krstiteľ povedal: „Ja vás krstím vodou, ale ten, kto príde po mne, vás bude krstiť duchom a ohňom.“ Koľko ľudí chápe, čo tým myslel? Čo znamená „duchom a ohňom“? K pochopeniu týchto právd sa človek musí dopracovať krok za krokom. Zasvätenie mystika nie ej obrad, pri ktorom mu majster položí na hlavu meč a niečo zamrmle. Zasvätenie je proces, ktorý môže trvať roky, a dokonca i celé storočia duchovného vývoja.

Môže sa vám stať, že sa v noci ocitnete v jaskyni behom zemetrasenia a vchod jaskyne zasype hlina. Nemôžete sa dostať von. Máte pocit že ste v pasci a zúfalo sa túžite dostať von.  Odrazu ste z jaskyne vonku. Majstri vám tento zážitok poskytli preto, aby vám ukázali, že nie ste pripútaní k živlu zeme. Čo sa týka vody, môže vás hodiť do hlbín oceánu a potom vás nechať, aby ste sa dostali nad hladinu. Ako inak sa máte naučiť sprevádzať ľudí, ktorí sa potápajú na lodi a topia sa? Chcete predsa byť schopní ukľudniť ich a odprevadiť ich do psychického sveta. (175)
      Mystikom nie je ten, ktorého ľudia tak oslovujú alebo ho za mystika pokladajú, ale ten, kto dosiahne určitú úroveň duchovného pokroku vďaka vlastnému úsiliu. (176)
      Mystik má také isté telesné potreby ako každý iný človek, ale zatiaľ čo bežný človek je v moci túžob a telesných rozkoší, majster tieto potreby prekonal. Napríklad jedlo nie je pre pokročilého mystika nič viac ako to niečo, čo je nevyhnutné k udržaniu tela pri živote. Ani sexualita nie je prostriedok sám, ale spôsob, ako spolupracovať s Absolútnom na procese tvorenia.
      Nie je to asketizmus, lebo askéta sa snaží svoje túžby potlačiť, zatiaľ čo pokročilý majster ich prekonal.
      Skutočný mystik musí prekonať ilúziu a nespútanú chuť vlastniť. Našim skutočným vlastníctvom nie je hromada materiálnych vecí, ale  to, čo sme nahromadili vo svojom vnútri. Pripútanosť k hmotným veciam je totiž brzdou duchovného pokroku. Aby som sa mohol tešiť z kvetín, nemusím ich vlastniť. Keď sa kochám krásou kvetín, patria mi záhrady celého sveta. (177)
      Prvé zasvätenie sa zameriava na rozvoj charakteru, získanie cností a prvý vážny pokus prekonať okúzlenie hmotou. Ďalej zahŕňa uvedomenie si, že za svetom javov existuje Absolútna inteligencia a naša vlastná duša, vedomá si seba samej.
     Behom prvého zasvätenia sa mystik učí rôznym cnostiam ako tolerancii, trpezlivosti, ovládaniu tela a osobnosti a prekonaniu hnevu. Ďalej si začína uvedomovať potrebu slúžiť druhým. Pozemskí majstri pomáhajú neofitovi získať tieto cnosti prostredníctvom vhodných cvičení a sebaanalýzy. Ďalšie iniciácie povedú väčšinou majstri, ktorí nežijú na pozemskej úrovni. Napríklad rozhodovanie o tom, kto bude zasvätený do vnútorného kruhu, väčšinou „príde zhora“. To patrí do druhej série zasvätení, ktoré súvisia so živlom vody – dominantným živlom psychického sveta.
      Druhé zasvätenie môže adept dostať aj bez toho, aby nejaký pozemský majster vykonal obrad. Druhé zasvätenie je prvým krokom k získaniu nadprirodzených schopností. Mystik zistí, že dokáže žiť pri plnom vedomí mimo svojho hmotného tela. Zo začiatku to nemusí byť exomatóza, ale podvedome vie, že môže žiť i mimo svoje telo. Začne mať živé sny, ktoré si veľmi dobre pamätá. Okrem toho začne v snoch uvažovať a byť pri vedomí, zatiaľ čo stále sníva. Potom môže využiť niektoré schopnosti, ktoré získal pri prvej sérii zasvätení. Na psychickej úrovni sa tieto schopnosti prejavujú výraznejšie. Tolerancia je väčšia a sústredenosť dokonalejšia. Behom druhého zasvätenia sa snaží mystik preklenúť priepasť medzi svojou súčasnou  a trvalou osobnosťou. (178)
      Kristus nebol človekom, ktorý dosiahol teózy. Bol to vtelený Boh. Na rozdiel od Budhu a iných veľkých majstrov, ktorí dosiahli dokonalosť skrz opakované vtelenia, sa Kristus ako  stelesnenie logoickej časti Absolútna vtelil na pozemskej úrovni iba raz. (179)
      Každá ľudská bytosť má v sebe svetlo, ktoré osvetľuje každého človeka zostupujúceho na Zem. Bez ohľadu na to, či si to uvedomuje, má v sebe svojho majstra a sprievodcu. Každodenný život každého človeka je cvičenie, ktoré ho vedie k tým trom zasväteniam (ktoré sme spomínali).
      Takže podľa toho všetkého je možné dosiahnuť božskosti bez aj pomoci pozemského majstra. Akonáhle sa naladíš Logos, nepotrebuješ žiadneho pozemského majstra.
      Telesná existencia síce je určitou prekážkou pre vstup do sveta ideí, mystik sa však musí stať pánom svojho hmotného tela. Musí sa naučiť opúšťať hmotné, ale i psychické a noetické telo aby sa mohol dostať do vyšších noetických svetov ideí a zákonov. Tohto stavu sa ale nedá dosiahnuť v priebehu jedného života. (180)
      Pokročilý mystik dosiahne  určitého stavu, keď si nielen že pamätá, kým bol v minulom živote, ale tiež zmysel jeho existencie. Váš cieľ bol daný pred dlhými vekmi a každá inkarnácia vám trpezlivo a kľudne, bez náhlenia i bez zdržania dláždila cestu. Vy sami sa musíte stať cestou. Ako povedal Kristus: „Ja som cesta, pravda a život.“ Tak sa stanete pánmi nad časopriestorovým dianím a budete vedieť, aký zmysel toto dianie má. Musíte poznať seba samého, veriť si a nedovoliť, aby sa pochybnosti stali prekážkou na vašej ceste. Pokiaľ sa nestanete pánmi samých seba a javu nazývaného život, nemôžete byť pokročilými mystikmi.
      Jedná sa tu o pochybnosti o svojich vlastných schopnostiach a liečivej sile. Veľa mystikov, ktorí nie sú pokročilí, často nevie, či niečo čo urobili behom liečenia, je naozaj skutočné, či nie je. Pokročilý mystik nepochybuje, pretože VIE. V tom tkvie jeho sila. Vie, kým je. Vie, čo je to život a jav nazývaný život. Vie, kam ide a prečo prišiel na túto zem. Dokáže odhaliť problémy.
        Skutočný mystik si pamätá dokonca aj svoj úplne prvý zostup do hmoty pred tisíckami rokov.
      Ak však človek má schopnosť robiť veci, ktoré sa javia ako mimoriadne alebo nadprirodzené, to ešte neznamená to stopercentne, že je pokročilý mystikom. (181)
      Mystika nerobia mystikom jeho zvláštne či nadprirodzené schopnosti, ale úroveň jeho duchovného rastu. Je veľmi ľahké naučiť ľudí rozvíjať svoje mimozmyslové schopnosti a stať sa silným médiom. Lenže k čomu je to dobré, ak pritom ustrnuli vo svojom duchovnom vývoji? Rozvoj psychických síl musí ísť súbežne s vývojom duchovným. Inak človek ľahko skĺzne k čiernej mágii.
      Pod pojmom láska nemyslím iba osoby, ktoré najviac milujem vo svojom osobnom živote, ale i tých, ktorí sa považujú za mojich nepriateľov. Behom vekom som stratil schopnosť nenávidieť. Nemohol by som nenávidieť, i keby som chcel, pretože viem, kto som a čo môžem a nemôžem robiť. (184)
      Ja viem, kto som, ale ako ti môžem povedať, kto som? Neexistujú slová, ktorými by sa to dalo vysvetliť. Ja nie som žiadne meno ani žiadny titul.
      Viem, že Slnko vychádza z určitej strany, pretože som to včera videl. Práve teraz je tma, ale ja mám trpezlivosť a presvedčenie, že Slnko zase vyjde. Vedieť niečo znamená mať istotu založenú na priamej skúsenosti. (185)
      Leziem po rebríku a vyleziem až celkom hore. K tomu som potreboval všetky priečky na rebríku. A iba preto, že už som sa dostal na určitú úroveň, nezničím všetky priečky pod sebou. Sú tu ďalší, ktorí ich budú potrebovať, aby mohli vyliezť hore. A ja som šťastný, keď vidím, ako sa môj brat, ktorý je na nižšej priečke, snaží vyliezť vyššie. Vážim si jeho úsilie, jeho vážnosť a jeho zmysel pre cieľ. (186)
      Nech k nám príde ktokoľvek, musíme najskôr urobiť psychoanalýzu. Znamená to, že ho musíme poznať, vcítiť sa do neho. Toto musíme urobiť ešte predtým ako mu začneme pomáhať.
      Žiadni dvaja ľudia nie sú rovnakí. Keď chcete niekomu pomôcť, musíte najprv zistiť, na akej úrovni intelektuálneho a psychického vývoja sa nachádza. Vyžaduje to veľkú trpezlivosť a dôkladný prieskum. Ibaže jedine tak môžeme mať úspech. Nikdy sa nesmie uplatňovať u každého tá isté metóda (ako to robievajú psychiatri). Psychoanalytik by nemal iba klásť otázky, ale  mal by sa naučiť pacientovi načúvať a pochopiť, čo táto osoba prežila, ako na to reagovala, a tak ďalej.
      Psychológ sa musí naučiť počúvať bez toho, aby nejako reagoval. Musí objaviť, ako funguje mechanizmus sugescie a autosugescia v každom jednotlivom prípade, a potom toho využiť. (189)
      Majme na pamäti, že niektorí ľudia sa vyžívajú v morbídnych spomienkach a nepríjemných zážitkoch. Niektoré veci zveličujú, napríklad bolesti pri operácii. To je morbídna forma autosugescie, čo je samozrejme nežiadúce a škodlivé pre samotného pacienta. (190)
      Pravda je ako oheň, a nie vždy máme právo spáliť našich blížnych len preto, že je treba hovoriť pravdu. (napríklad pacient s ťažkou rakovinou). (191)
      V ľudskej povahe pôsobí zákon opakovania, ktorému neunikne nikto, ani vedec, ani robotník, ani svätec, ani zločinec. Svätec si napríklad opakovaním mantier neustále vsugerováva a posilňuje svoju vieru  Zločinec so svojim typickým  myslením a chovaním si tiež sugeruje a posilňuje zločinecký spôsob života.
      Tento zákon opakovania je svojim spôsobom prejavom karmy. Prejavuje sa každým okamžikom keď vznikne nejaká myšlienka. Keď niečomu veríte, táto myšlienka z vás vyjde a zase sa k vám vráti, a tak sa stanete vašou súčasťou. Sú to elementáli, ktorých neustále vytvárame.
      Podľa toho ako sa k veci staviate, buď do určitého elementála vkladáte ešte viac energie a života, alebo ho odenergetizujete. Elementála nemôžeme rozpustiť tak, že s ním budeme bojovať. Porazil by nás. Najlepšia je ľahostajnosť, určitá apatia.
      Nemôže to však byť len tak akákoľvek „apatia“. Jednou správnou možnosťou je ortologizmus – správne myslenie. Musíme používať správne myslenie a analyzovať naše túžby a myšlienky spojené s takýmito túžbami. Potom by sme mali zistiť, do akej miery sú naše škodlivé alebo dobré, akému účelu slúžia alebo akú škodu spôsobujú. Potom čo svoje myšlienky preberieme s pomocou správneho myslenia, by sme mali dospieť l zodpovedajúcim záverom. Buď je lepšie dovoliť týmto myšlienkam, aby sa na základe zákona opakovania nabíjali energiou, alebo je múdrejšie produkovať opačné myšlienky a vedome, opäť s pomocou zákona opakovania, zbaviť tie špatné ich energie? (192-193)
      Akonáhle sa presvedčíme o škodlivosti určitej myšlienky, daného elementála sme tým už zbavili energie.
      Čo to znamená „správne myslenie“? Znamená to dbať na zákon  príčiny a dôsledku (karmy), ktorý platí pre každého bez výnimky. Čo povedal Kristus? „Nerobte druhým to, čo nechcete aby oni robili vám.“.(193)
      To, čo prežívame, nás chce niečomu naučiť, aby sme mohli v budúcnosti myslieť jasnejšie. Za našimi činmi a myšlienkami sa skrýva niečo, čomu hovoríme svedomie. (194)
      V živote sa učíme dvomi spôsobmi, buď na základe správneho myslenia, dokonca i toho bežného, ktoré sa časom vyjasní, alebo na základe karmických zákonov.
      Bez ohľadu nato, či vieš že konáš nespravodlivo alebo nie, ponesieš následky svojho chovania. (196)
      Každý bádateľ pravdy musí dennodenne objektívne a s odstupom hodnotiť svoje myšlienky a činy.
      Všetci podliehame rovnakým zákonom. Je úplne jedno či je niekto významný vedec, filozof alebo smetiar.
      Hmotné telo čistíme pomocou vyššieho činiteľa, vody. Rovnako musíme i psychické telo čistiť vyšším činiteľom, v tomto prípade správnym myslením, ortologizmom. Bežní ľudia, ktorí nie sú Bádateľmi pravdy, dovolia aby sa v ich podvedomí na základe zákona opakovania zakorenili všetky možné nízke túžby. Preto sa učíme zvyku pravidelne svoje psychické telo čistiť sebaanalýzou a používať pritom správne myslenie. Psychický zápach, ktorý sa šíri z nesplnených túžob, je horší než pach nemytého tela. (197)
      Pokiaľ budeš svoje túžby potláčať alebo s nimi bojovať, nič tým nezískaš. Nakoniec ťa premôžu. Musíš ich poznať a potom ich ignorovať, ak chceš uspieť.
      Za metafyziku označujeme to, čomu bežná veda nerozumie. V skutočnosti všetko je súčasťou prírody. Hranice medzi fyzikou a metafyzikou, náboženstvom a vedou, sú iba umelé výmysly prameniace z toho, že ľudia nepoznajú skutočnú povahu skutočností. (198)
      Skutočnú zmenu spôsobí jedine láska. Násilie, vojny a takzvané boje spôsobujú len  väčšie násilie. (199)
      Historické tragédie sú často prostriedkom pre prebudenie spiaceho ľudstva. Týmto spôsobom pôsobí karma v historickom rámci, poskytuje príležitosť inkarnovaným bytostiam aby zažili a naučili sa to, čo potrebujú pre svoj duchovný vývoj. (201)
      Ak máte radi ľudí, je prirodzené, že aj oni majú radi vás. (202)
      Láska je našou prirodzenou povahou. Je v nás. Stačí jej dovoliť, aby sa prejavila. (203)
      Ľudia si neuvedomujú, že svojim patriotizmom posilňujú patriotizmus svojich takzvaných nepriateľov. Celá atmosféra je nabitá elementálom patriotizmu. Tento princíp neplatí iba pre vlastenectvo. Týka sa i náboženstiev. Ľudia sa modlia v kostoloch a mešitých a sú sfanatizovaní svojimi bohmi. Viete, koľko hrôzostrašných elementálov denne vzniká, elementálov „za vieru a vlasť“? (204)
      Od prírody je to tak, že dobro bojuje so zlom. A zlo zároveň bojuje so zlom. Pritom sa navzájom vyčerpávajú. Rôzne dobrá sa navzájom podporujú a posilňujú. Ten, kto druhého nenávidí, vyvoláva v ňom podobné pocity a obaja potom trpia a vzájomne sa trestajú. Tak funguje karmický zákon. Láska posilňuje lásku. Nenávisť vyčerpáva nenávisť.
      Keď necháš prúdiť vodu, aby sa mohol napiť ten, kto je smädný, nezaujíma ťa, či je to Turek, Maročan, Grék, Armén alebo Američan. Nezaujíma ťa, či je to bandita alebo svätec. To posúdi karmy, nie ty. Ty iba ku každému vysielaš lásku. (205)
      Môžeš sa ocitnút v samom srdci bojov, ale pokiaľ to karma nedovolí, nestane sa ti nič. Chráni ťa múdrosť Absolútna. A ten, kto musí zaplatiť, zaplatí.
      Zlo prevláda na všetkých úrovniach, i na psychonoetickej, i na hrubohmotnej. Lenže na konci zvíťazí dobro. Taký je zákon.
      Aj keď poznáte pravdu, možno nedokážete prekonať prekážky. Bez ohľadu nato, ako veľmi chcete správne myslieť, k dosiahnutiu zrelosti potrebujete čas. (206)
      Láska znamená, že vibrujete na všetkých vlnových dĺžkach. Pre mňa majú všetci ľudia v sebe Boha. A jre to práve tento Boh v ich vnútri, koho milujem – to svtlo, ktoré osvetľuje každého človeka prichádzajúceho na zem. Nemôžem a nesmiem ľudí vzájomne porovnávať. (209)
      Človek musí milovať všetky ženy ktoré sú staršie ako on, ako svoje matky. Všetky ženy rovnako staré musí milovať ako svoje sestry a všetky mladšie ženy ako svoje dcéry. Ale inak máš milovať iba tú ženu, s ktorou privedieš na tento svet deti. Áno, milujete všetky ženy, ale srdcom. Tá druhá forma lásky, ktorá vedie k sexuálnemu spojeniu, sa nedá uplatňovať bez rozdielu. (210)
      Manželstvo je posvätné, ale tým nemyslím svadobný obrad v kostole. V Božích očiach sú ľudia „manželia“, pokiaľ spolu žijú a milujú sa. (211)
      Akonáhle začnete kalkulovať a rozlišovať, už skutočne nemilujete. Akonáhle máte pocit ublíženia a žiadate druhého o odpustenie, nemilujete.
      Prečo sa pozerať na ľudí ako na obete a páchateľov? Lepšie je pozerať sa na nich ako na nevedomé bytosti, ktoré netušia, čo sa s nimi deje, ako na bytosti, ktoré sú iracionálne. (215)
      Pokročilí majstri žijú vedome neustále vo všetkých dimenziách skutočnosti. Sen teda nie je ničím neskutočným. V skutočnosti sú všetky ľudské zážitky vo všetkých rozmeroch vrátane hrubohmotného formou snov. To, čo ľudia pokladajú za „skutočnosť“, nikde neexistuje. Všetko je sen.
      Keď sa narodí človek, prináša si z predchádzajúcich inkarnácií materiál, z ktorého si vytvorí novú osobnosť. To neznamená, že si privedie elementálov z minulosti so všetkými detailmi a podobami, ale skôr vo forme celkových skúseností a sklonov.
        V podvedomí máme miriády elementálov v latentnom stave. (225)
      Za vhodných okolností v novej inkarnácii sa energia týchto elementálov aktivuje a vznikajú podobné psychonoetické predstavy. Akonáhle našu pozornosť upúta niečo, čo súvisí a elementálmi v našom vnútri, uvedú sa do pohybu a vyplávajú na povrch nášho podvedomia. Práve naša pozornosť a sústredenie uvádzajú týchto elementálov do činnosti.
      Vo fantázii naša myseľ pobehuje od jedného zážitku k druhému a nevedie k ničomu určitému. Keď fantazírujeme, aj to najmenšie vyrušenie nás privedie späť do toho, čomu ľudia hovoria skutočnosť.
      Tvorivé myslenie je však cielené. Cvičíme sa v tom, aby  sme vedeli tvoriť noetické obrazy a aby sme si vypestovali schopnosť sústredenia. Neliečime pomocou fantázie, ale pomocou tvorivého myslenia. (227)
      Väčšina ľudí, ktorí končia v blázinci, sú obeťami fantázie. Majster teda musí dávať na svojich žiakov pozor, aby utváranie psychonoetických obrazov bolo produktom  ich tvorivého myslenia, a nie fantázie. Pokiaľ by šlo o fantáziu, majster by mal zasiahnuť a žiaka zastaviť, aby po tak nebezpečnej ceste ďalej nešiel.
        Fantázia je nedokonalosťou súčasnej osobnosti. (228)
      Vnútorné Ja dáva súčasnej osobnosti možnosť chovať sa tak iracionálne, ako sa jej zachce, aby získala potrebné skúsenosti. (231)
      Svet ideí je to, čomu hovoríme vyšší noetický svet, v ktorom sa nachádzajú archetypy, zákony a príčiny, z ktorých vzniká všetko ostatné. Pod podvedomím rozumieme celkový súčet našich vedomostí a skúseností, ktoré sú v latentnom stave, ale kedykoľvek sa niečo z nich môže vynoriť na povrch.
      To, čo nazývame skutočnosťou, je iba dočasná existencia. Nie je to skutočnosť v presnom zmysle slova. (232)
       Myšlienka je nezničiteľná. To mal na mysli Kristus, keď nás nabádal, aby sme sa nespoliehali na pozemské poklady, ktoré môžu ukradnúť zlodeji. Váš poklad je v nebi, hovoril a myslel tým naše podvedomie a supervedomie. Práve tam sú uložené naše poklady a tam spočíva skutočnosť. Náš život akože osobnosť existujúca na tomto hmotnom svete môže každú chvíľu pominúť. My však napriek tomu existujeme ďalej. My sme. (232-233)
      Keď niečo považujeme za hmatateľné, je to vlastne iba mylný dojem. Naše ruky vibrujú na rovnakej frekvencii ako predmet, ktorého sa dotýkame. Preto sa nám niektoré veci zdajú byť pevné.
      V hmotnom svete vidíme veci iba vtedy, keď odrážajú svetlo. Vidíme iba povrch predmetov. V psychickom a noetickom svete je to úplne  iné. Nevnímame tam vibrácie ako bežné videnie, ale ako by sme boli vo vnútri daného objektu. Môžeme veci pozorovať zo všetkých strán súčasne.
     Všetko, čo existuje na hmotnej úrovni, má svoj éterický, psychický a noetický proťajšok. Inak by to neexistovalo. Niektoré veci existujú na psychickej úrovni, ale nie na hmotnej úrovni. Niektoré veci existujú na noetickej úrovni, ale nie na úrovni hmotnej ani psychickej. Ale nemôže byť nič hmotného, čo by nemalo svoj éterický, psychický a noetický proťajšok. (233)
      Z týchto troch svetov (éterický, psychický a noetický) je najviac skutočný svet noetický. (234)
      Ak vo sne rozumne uvažuješ, to znamená, že žiješ na danej úrovni. (235)
      Podvedomie je pre nás základom súčasnej osobnosti. Je to podhubie toho, čomu hovoríme vedomie. V skutočnosti medzi nimi nie je žiadny rozdiel. (237)
      Podvedomie je materiál, z ktorého je utvorená všetka naša existencia. Je to celkový súčat elementálov, z ktorých pozostáva naša súčasná osobnosť. Nevedomie je keď svoje vedomie uvedieš do stavu, keď neprijíma žiadne dojmy. Ne vedomie nás v skutočnosti nezaujíma. (238)
      Podvedomie prežije i rozklad hmotného tela. (239)

 


 

 

Michal Burda:                                                           Vesmír  v  nás

kniha, ktorá nehovorí nič nového,
a predsa zmení Tvoj život.

V e n o v a n é
všetkým a všetkému na našej Planéte

        Ing. Michal Burda, nar.1915 sa dlhodobo venoval práci v oblasti riadenia, teoretickej kybernetiky a obecnej teórie systémov. Túto činnosť nedobrovoľne ukončil v roku 1969.
        Do svojich sedemdesiatych rokov chápal svet ako ateista a zásadný materialista, neskôr na základe životných skúseností dochádza k poznaniu, že zmysluplne žiť v zdraví, radosti a šťastí je možné len v harmónii s Vesmírom. Základné princípy tejto harmónie potom objavil nielen pre seba, ale pre všetkých, ktorí chcú žiť v súlade s vesmírnou Láskou.
        Pretože sme ľudia hľadajúci, vo Vás i vo mne je túžba po šťastnejšom, harmonickejšom a zmysluplnom živote. (7)            
        K šťastnému, radostnému, úspešnému životu nemusíš rešpektovať desiatky a stovky zákazov a príkazov rôznych cirkví, ani mať poznatky z rôznych vedeckých disciplín. Stačí jediné: každú svoju myšlienku, slovo i čin uviesť do súladu so zákonmi Vesmíru. Potom Ťa prestúpi mier a kľud a Tvoje srdce zaplní radosť. Zmizne smútok, strach, stres, závisť i nenávisť, sebectvo i pocit krívd, upevní sa Tvoje zdravie. (8)
        Je nekonečné množstvo ciest. Ide len o to, aby to boli cesty dobra a Lásky a nie cesty zla. (9)
        Nechcem Ťa nasýtiť rybami. Je však možné, že moje slová prebudia v Tebe túžbu naučiť sa chytať ryby sám. (17)
        Celé ľudstvo je presýtené jedom, ktorý v sebe skrýva každý človek. Najhoršie je, že si to málokto pripúšťa.
        Kľúč ku zmene sveta k harmonickému životu nielen môjmu, ale i všetkých ostatných, je vlastne vo mne. To svetlé, čo hľadám, nie je niekde mimo mňa. Ak chcem prispieť ku zmene medziľudských vzťahov, musím začať u seba. (30)
        Podľa čoho môžem objektívne posúdiť moje jednanie, svoj životný štýl, názory, postoje, myšlienky a činy?
        Zákony poodhalené vedou nedávajú komplexný obraz sveta. Medzi nebom a zemou a v celom Vesmíre existujú javy, ktoré oficiálna veda neobjasňuje, ktoré dlhodobo popiera, ale ktoré existujú. Napr. telekinézia, telepatia, diagnostika a liečenie na diaľku, návrat do minulých životov, hypnóza, mimozmyslové vnímanie a pod. (31)
        Nemohol som z ničoho nič veriť v Boha ako stvoriteľa všetkého len preto, že to tvrdí Biblia a rôzne cirkvi a náboženské hnutia.
        Dospel som k poznaniu, že ak existuje niečo ako najvyššia kozmická inteligencia, ako základ stvorenia Vesmíru a života, musím k tomuto poznaniu nájsť cestu sám, na základe mojich vlastných skúseností a logického chápania, nie preto, že to niekto tvrdí. Ak mám niečomu bezpodmienečne veriť, lepšie povedané, ak mám byť o niečom presvedčený, musím vedieť.
        Musím nutne zabudnúť na svoje doterajšie predsudky a doterajšie teórie o svete a začať úplne znova, len s uplatnením môjho poznania.
        Z princípov všeobecnej teórie princípov vyplýva, že najzložitejšie systémy harmonicky plnia svoju funkciu pri uplatnení niekoľkých kľúčových princípov. To znamená, že ak existujú zákonitosti pre plnenie môjho poslania na tejto planete, nesmie ich byť veľa. Ak majú platiť pre každého a pre všetko, potom musia byť tak jednoduché a zrozumiteľné, že ich môže pochopiť aj ten, ktorý nevie čítať, inak by sa stali výsadou úzkej vrstvy vzdelancov a život vo Vesmíre by sa nemohol harmonicky rozvíjať.
        Pre makrokozmos a mikrokozmos platia rovnaké zákony. Atóm sa podobá miniatúrnemu slnečnému systému. Protóny a neutróny tvoria jadro, okolo ktorého krúžia nepatrné elektróny tak ako planéty okolo Slnka. Toto podivuhodné usporiadanie od nekonečne veľkého zoskupenia galaxií až po atómy svedčí o nepredstaviteľne dokonalej organizácii a jednotnosti Vesmíru. (36)
        Fantastickým orgánom je mozog človeka, ktorý patrí k najzložitejším orgánom Vesmíru. Údajne je schopný takého množstva kombinačných spojení myšlienkových procesov, že keby sme ho chceli nahradiť počítačom vybaveným najnovšou technikou, musel by mať rozmer približne ako naša planéta. (37)
        Každá vec, ktorá má byť vytvorená, musí mať svojho konštruktéra. To musí platiť aj pre Vesmír. Aj ten musí mať svojho Stvoriteľa. (38)
        Všetko potrebuje pre svoju funkciu energiu. Aj Vesmír, v ktorom je všetko v neustálom pohybe od atómu až po hviezdne galaxie. Najvyššia vesmírna inteligencia nielen že všetko stvorila, ale od večnosti do večnosti vdychuje život každému atómu, prúdi v nerastoch, rastlinách, zvieratách, vo všetkých dušiach i ľuďoch a udržuje celý Vesmír v pohybe.
        Na rôznych miestach planéty hovoria tejto najvyššej vesmírnej inteligencii rôzne: Ježiš, Rama, Kršna, Boh, ale aj Pravda, Svetlo, Podstata a inak. Na mene nezáleží. Najvyššia kozmická energia existuje ako jediná, všeorganizujúca, život udržujúca sila Vesmíru. (39)
                                                                   Viem = nepochybujem, a preto verím.
(41)
        Myšlienka je tvorivá energia, uskutočňujúca sa v rôznych formách života v makro- i mikrokozme.
        Kozmická inteligencia - Boh vo svojej všemohúcnosti ma k dokonalosti stvoril na svoj obraz.
        Som zbavený strachu a obáv, nič zlého ma nemôže stretnúť, všetko, čo ma stretáva, je pre moje dobro.
        Boh stvoril všetko. Nič nie je "moje", všetko, čo považujem za "moje", je dar, ktorý smiem používať - zbavil som sa závislosti.
        Zmyslom môjho života je harmónia s Vesmírom. Od nej závisí úroveň môjho života. (43)
        Ľudia už pred storočiami, ba dokonca pred tisícročiami vedeli, že základom všetkého, čo existuje, je energia. Dokázali to aj novodobí fyzici na základe experimentov.
        Teda aj kameň, ruža, môj pes, víno ktoré pijem, mesiac, hviezdy, slnko je v podstate to isté, čo ja.
        Jedná sa o dokonalú spleť vzájomných vzťahov, kde všetky udalosti na seba vzájomne pôsobia. Moje telo nie je stroj, ale neustále sa pohybujúci tok informácií a energie. Choroba nie je narušením hmotnej podstaty, ale narušením harmonického súzvuku energií. (45)
        Energia dobra, ktorú vyžaruješ v myšlienkach, slovách i skutkoch, zväčšuje energiu dobra celej planéty, rovnako ako negatívna energia umocňuje všeobecné zlo. Sme tvorcovia života na tejto planéte. (47)
        Neexistuje absolutné ZLO, ktoré by negovalo pohyb akejkoľvek bytosti proti jej pozitívnemu rastu. Existujú iba udalosti, ktoré sa nám z okamžitého povrchného chápania môžu zdať zlé, brzdiace náš pohyb, ale v skutočnosti majú v sebe vždy pozitívne pôsobenie. (54)
        To, čo nás stretáva, nie je zlé. Zlým sa to stáva vtedy, keď reagujeme negatívne. Pri stretnutí sa so zlom hľadám cestu, ako ho využiť vo svoj prospech a zmeniť ho v dobro.
        Existujú "Zlá", ktoré ma vedú k zamysleniu sa, či neidem proti vesmírnym zákonom. "Zlá", ktoré zabraňujú väčším zlám. Alebo "Zlá", ktoré napĺňajú novým zmyslom pre život.
        Ak zlé nie je zlé, ale prospešné a dobré, čoho by som sa mal báť? Vesmír je organizovaný tak, že ma stretáva práve teraz to, čo potrebujem. Len si toho všimnúť, nenariekať, ale využiť v súlade so zákonmi Vesmíru. (55)
        Tak ako bunka v tele, tak i človek ako bunka Vesmíru si nemôže robiť, čo chce, nemôže sa rozvíjať iba ku svojmu prospechu, ale nutne musí zaisťovať rozvoj celku. Ak sa bunka z akýchkoľvek dôvodov začne rozvíjať len vo svoj prospech, vznikne napr. zhubný nádor, ktorý ničí celok.
                                                                Toto pre človeka ako bunku Vesmíru neplatí.
        Človek môže všetko a nikto mu to nemôže zakázať. Ani Stvoriteľ.
Raz mu dal právo rozhodovať a nemôže mu ho vziať. Človeku je daná možnosť vytvoriť peklo alebo kráľovstvo nebeské na zemi.
        Napriek tomu človek nezostáva bez vedenia. Každému boli dané, skôr ako vstúpil na našu planétu, poslania, úlohy, ktoré by mal tu splniť. (58)
        Človek však nepozná dopredu svoju cestu. Sú však pripravené mílniky, ktoré túto cestu vytyčujú. Predstavujú ich rôzne príbehy, problémy, stretnutia i udalosti v jeho živote.I keď sa niekedy človeku zdajú zlé, vždy v sebe skrývajú kladné riešenie. Iba človek sám rozhoduje o tom, či sa rozhodne v súlade s Vesmírom a budú sa diať zázraky, alebo sa obráti ku Zlu.
        To, čo je človeku predurčené, sú iba príležitosti, ktoré môže využiť k dobru alebo ku zlu. Nešťastie nie je Boží trest, ale následok postojov človeka k vesmírnym zákonom. (59)
        Akákoľvek časť mora, teda aj najnepatrnejšia kvapka, nemôže mať iné vlastnosti, ako more samo. A more podľa zákonitostí svojho pohybu tú kvapku unáša až na najvyšší vrchol vlny, len keď tá kvapka  bude v  súlade s jeho zákonmi pohybu. A tak je to aj s človekom vo Vesmíre. (60)
        Všetko je v poriadku, všetko ide a pôjde tak, ako má, čiže k môjmu prospechu. Aj keď sa nebudem namáhať a bezhlavo sa náhliť. Len keď som v súlade s Vesmírom. Pretože Vesmír to so mnou myslí dobre a len on sám vie, čo je pre mňa dobré. (61)
        Každý človek je neopakovateľným jedincom. Nikto nemá právo bez narušení princípu Slobody bytosti nútiť druhého, aby šiel jeho cestou a prijal jeho pravdu alebo veril tomu, čomu verí on.
        Vesmírne kozmické vedomie vo svojej dokonalosti, láske a spravodlivosti ku každému a ku všetkému vytvorilo jednoduchý prostriedok k harmonizácii všetkého diania vo Vesmíre i mimo našej planéty, a to nič nežiadajúcu a všeobjímajúcu Lásku a súlad s niekoľkými základnými princípmi života  vo Vesmíre, ktoré ako vieme, môže pochopiť každý, aj keby nevedel čítať. (62-63)
        Učím sa od detí byť bezprostredný, pravdivý, nič nepredstierať, radovať sa bez príčiny, rozvíjať fantáziu, byť spontánny vo svojom chovaní, byť jednoducho taký, aký som. Prežívam svoje TU a TERAZ a môj dnešok sám vytvára moju budúcnosť.
        Podľa stupňa súladu s Vesmírom dostávam, čo potrebujem, a v pravý čas. Pretože moje Ego nemá žiadne  osobné prianie, žijem šťastne a radostne. Je to nádhera. Ono to funguje. Je to jednoduché. (64)
        Zákony Vesmíru platia ako gravitácia, či ich uznávame, alebo nie.
        Princíp človeka ako Slobodnej bytosti v manželstve bol a bude väčšinou plný problémov. Jej optimálny stupeň je u každého partnerského páru iný. Dôležité  je, aby vyhovoval, bol prijateľný a neobmedzujúci pre oboch partnerov. (65)
        Princíp univerzálnej, ničnežiadajúcej lásky a pokora mi nedovolí žiarliť na bytosť mne blízku. Ako ďaleko je s pochopením týchto záležitostí moja žena, neprísluší mi posudzovať. Je to jej cesta a jej problém. (69)
                                                                      Každým okamžikom žijem tak,
                                                                          aby nikto nikdy neľutoval,
                                                                            že sa so mnou stretol.
        Prijatím princípu Slobodnej bytosti ako kľúčovej zásady prístupu k ostatným bytostiam som došiel k poznaniu, že nemám právo kritizovať. (72)
        Zistil som, že ja nemám právo kritizovať, ale všetky bytosti sveta majú právo kritizovať mňa, ak cítia takú potrebu, inak by som narušoval princíp Slobody bytosti. Na kritické slová som sa začal pozerať ako na prejav Lásky, strachu o mňa a snahu pomôcť mi. (75)
        Všetko, o čom si myslím, že je "Moje", je  mi iba zapožičané. Čím skôr si to uvedomím, tým ľahšie to budem znášať, až raz už to nebudem mať. Moja závislosť už nemôže prepuknúť ako ťažká choroba. Platí to aj o mne samom. Ja som sa nestvoril. Som dieťa Božie. Závislosť nevzniká z toho, čo používam, ale prepukne keď som presvedčený, že bez toho všetkého nemôžem prežívať radostný a šťastný život. Už život sám, to, že vôbec existujem, dýcham, že som schopná vnímať všetku krásu  Stvorenia, je veľkým darom a šťastím, samo osebe prináša radosť, za ktorú by som mal, aj keby som bol zbavený hmotných statkov, poďakovať s pokorou pri každom prebudení. (78)
        Môj pobyt na planéte Zem je iba malou čiastkou môjho života. Je to škola, v ktorej mám odčiniť skôr spáchané krivdy a ďalej sa učiť žiť v Láske ku každému a ku všetkému  pri súlade s vesmírnymi zákonmi. Po mojom odchode všetko hmotné, čo vlastním, vrátane môjho tela, zostane na Zemi. Dôležité sú pre mňa prežitky v Láske a službe iným. To sú hodnoty, ktoré sprevádzajú môj skutočný život. (79)
        Ak jedna bunka prehlási o druhej, že je "Moja", potom je obecne porušený princíp Slobodnej bytosti a ak je to človek, začína narušovať celistvosť Vesmíru a harmonický rast každého jednotlivca a jeho optimálne možnosti pri plnení jeho poslania.
        Záludné je to, že táto choroba vzniká z maličkostí a plazivo začne prestupovať naše vedomie. Akonáhle som nakazený vírom "Môj", vystrčím svoje neviditeľné chápadlá, stále viac ich ovíjam okolo nôh, bokov, krku, takže ten, ktorý je určený k slobodnému rastu, sa nemôže odrazu samostatne  pohybovať a je limitovaný úrovňou pohybu svojho partnera. A my tomu hovoríme Láska. (80.)
        V zásade platí: Pri akomkoľvek odlúčení  alebo strate nie je dôvod na smútok.
        Smútok nie je dôkazom Lásky, ale sebaľútosti.
        Všetko, čo sa deje, dobre sa deje.
        Smútok z lúčenia je negatívna energia. (83)
        Som krásna a silná bytosť,  stvorená k obrazu Božiemu a mojim poslaním je neustály rast. Nie som sám, okolo mňa je plno báječných ľudí, ktorých som si doteraz nepovšimol. Mám toľko možností, aby som uplatnil svoje znalosti, prednosti, šikovnosť, záleží iba na mne. Viem, že dokážem všetko, čo chcem, len si veriť. Ak cítim  potrebu Lásky, je to jednoduché: musím ju najprv dať. (84)
        Kritérium optimálneho riešenia nie je moja skúsenosť, ale jedine súlad s Vesmírom, docielený komplexným využívaním vesmírnych zákonov.
        Ja sa nemôžem "pozerať" za teba, ako to za plotom vyzerá. Môj pohľad je iný  ako tvoj. Rád ti však pomôžem postaviť rebrík, kde každá priečka bude jedným zo zákonov Vesmíru v nás. (90)
        Ľudská duchovná Láska má svoje korene v celom Vesmíre. Práve preto je Láska tým najväčším tajomstvom Vesmíru. Bez lásky sa nemôžu diať zázraky. (94)
        V historickej epoche Vodnára (nastávajúcich 2000 rokov) sa bude stále viac ľudských sŕdc otvárať vesmírnej Láske.
        Ako sa odlišuje táto vesmírna láska od tej našej ľudskej, často sebectvom naplnenej lásky?
                                                                    Je to Láska nesebecká, darujúca,
                                                           nič nežiadajúca, ku každému a ku všetkému.
                                                                            Je to Láska životodárna.
                                                              Je to Láska harmonizujúca život Vesmíru.
                                                                Je to najčistejšia pozitívny energia Vesmíru.
                                                                            Kde je Láska, nie je smútok
                                                                                       nie je bolesť
                                                                                        nie je ľútosť
                                                                                      nie je nenávisť
                                                                                        nie je zloba
                                                                                      nie je žiarlivosť
                                                                                     nie je závislosť
                                                                                        nie je agresia
                                                                                nie sú negatívne energie.
                                                                                Kde je Láska, tam je mier
                                                                                        tam je šťastie
                                                                                        tam je radosť
                                                                                          tam je zdravie
                                                                                    tam je Sloboda bytosti
                                                                              tam sú pozitívne myšlienky. (95)
        Je preťažké naplniť princíp Lásky skutkom. Dokázala zo iba jediná bytosť - Ježiš. Ja sa tomuto svetlu môžem iba približovať. Pri stvorení bola do srdca každej bytosti vložená žiariaca vesmírna Láska. Každý ju má. Mnohí však o nej nevedia a ich myšlienky, slová a činy vytvorili pancier, cez ktorý sa Láska nemôže prejaviť.
        Viem, že okolo mňa nie sú nepriatelia, ale len nešťastní ľudia s chorou dušou, ktorí viac ako ktokoľvek iný, potrebujú Lásku a porozumenie. Vplyv Lásky je nekonečný a pôsobí aj v najzatvrdilejších prípadoch. Nikto z okolia mi nemôže ublížiť, keď som naplnený Láskou. (88-89)
        Láska  lieči a  uzdravuje. Láska je základná pravda života. (100)
        Všetko, čo prežívam na tejto planéte, je pre mňa dar. Moje srdce preberá funkciu mojich zmyslov. Načúvam, pozerám sa, hovorím srdcom. (102)
        Myšlienka je prvotná a hmota druhotná. To je základný zákon Vesmíru. Platí bez výnimky pre každého a pre všetko.
        Mňa Boh stvoril k obrazu svojmu a dal mi kus seba samého. (106)
        Myšlienka je energia. Nezávisí na priestore ani na čase. Šíri sa všetkými smermi, prestupuje celé moje Ja i celý Vesmír. (108)
        Vyslaná energia sa ku mne musí vrátiť v dôsledku zakrivenosti planéty.
        Súrodé sa vždy priťahuje.
        Aj energia myšlienky v priebehu cesty Vesmírom sa spojuje s energiami rovnakých vibrácií, ktoré sa na ňu "nabaľujú", tvoria väčšie homogénne zhluky s väčšou intenzitou energie ako vyslaná. Moje vysielané energie myšlienok sa v priebehu Vesmírom spojujú s energiami iných bytostí, ktoré sú naladené na ich frekvenciu, bez ohľadu na vzdialenosť. Tak ja, zdanlivo osamelý, nepatrný element Vesmíru, sa stávam spolutvorcom svetového dobra alebo zla na našej planéte. (109)

        Princíp práce s myšlienkou

 1)  Schopnosť realizácie myšlienky je vesmírny zákon, ktorý platí vo Stvorení od večnosti do večnosti pre všetky
      bytosti.
 2)  Ani najvyššia kozmická inteligencia nemôže moju myšlienku zrušiť alebo zmeniť. Dala mi právo myslieť a
      zozhodovať. Tento princíp nemôže
 zrušiť.
 3)  Podvedomie, ktoré je realizátorom mojej myšlienky, nemá možnosť rozlišovať medzi negatívnou a pozitívnou
     energiou myšlienky, nemôže robiť žiadnu korektúru, zodpovedá iba za jej realizáciu.
 4) Podvedomie napojené na informačnú sústavu Vesmíru prijme za jednotku času všetky informácie, zatiaľ čo môj
    mozog iba jednu. 
Zaisťuje optimálne riešenie úlohy, ktorú mu zadala myšlienka.
 5)  Myšlienka je silnejšie ako slovo. Ak "naoko" hovoríš pozitívne a myslíš negatívne, podvedomie bude realizovať
    negatívnu myšlienku.
 6)  Intenzitu myšlienky a jej realizáciu umocní predstava. Do nej sú zapojené všetky moje zmysly.
 7)  Negatívne myšlienky narušujú energetickú harmóniu môjho tela a sú príčinou mojich chorôb.
 8)  Negatívnymi myšlienkami sú i informácie, ktoré vnímam z okolia, z masovokomunikačných prostriedkov a pod.
      Ale aj moja kritika a vyhľadávanie nedostatkov druhých sú negatívnymi myšlienkami.
 9)  Podvedomie pracuje len v prítomnosti. Preto myšlienka musí byť charakterizovaná v prítomnosti, aj keď sa
      počíta so zmenou v budúcnosti, teda nie "budem zdravý", ale "som zdravý".
10) Tým, že som taký, ako  myslím, som sám strojcom svojho života. Základnou podmienkou realizácie myšlienky
      je, že
                                                        viem - nepochybujem - a hlboko verím. (112,113)

                                       Jednoducho vyrieknutím slova KACE zastavím myšlienky. (119)

        Čo som ja, ak nie som telo a rozum?

        Boh stvoril človeka na svoj obraz. Boh je nehmotný, duchovný, preto nemôžem byť hmotný ani ja ale musím byť bytosťou duchovnou. Inak by som musel poprieť Bibliu.
        Telo, na ktorom som si doteraz tak zakladal a ktoré som pokladal za seba, je iba obal, schránka, odev mojej duše, ktorá ho po ukončení pobytu na tejto planéte odkladá. (123)
        Je veľký rozdiel niečo vedieť a podľa toho žiť v každom okamžiku. Najťažšie je uplatňovať princípy nového životného štýlu u svojich najbližších. (127)
        Podstata všetkého je žiarenie, ktoré sa vymyká akýmkoľvek poznatkom. Jeho intenzita, vibrácie i teplota sa postupne od zdroja spomaľuje  a ochladzuje, takže v najväčšej vzdialenosti od zdroja sa stáva hmotou. (129)
        Astrálne a hmotné telo sú iba nástrojmi, ktoré Duch používa na komunikáciu. (130)
        Smrť je medzistanicou na ceste mojej Duše. Keď prestupujem z hrubohmotného tela na svoju ďalšiu cestu, aké zavazadlo si beriem so sebou? Zoberiem so sebou všetky svoje slabosti, zlo, ktoré som vykonal, i všetky radosti a lásku, ktorou som naplnil seba a svoje okolie. (134)

                                                                  Bol som len ukazovateľom smeru

                                                                Syn môj, never ničomu, čo ti kto povie.

i keby som to bol ja sám,

      pokiaľ to nevyhovuje zdravému rozumu.

  Ale i potom tomu never,

      ale pokladaj to za prijateľnú domnienku až do času,

        keď sa sám budeš môcť o tom presvedčiť. 


 

Benjamin KLEIN:                                             Poznaj svojho anjela


Koľko lásky si vyvinula v sebe, toľko môžeš zo seba vyniesť do duchovného sveta.

Z pocitov najnižším pocitom je nenávisť. Drží ťa dole, zväzuje ťa pevne do hmoty a znemožňuje každý pokus ďalej sa duchovne vyvíjať. Až k čistej nesebeckej láske vedie veľa stupňov. S ňou môžeš preniknúť až do najvyšších úrovní duchovného sveta, až k Božiemu trónu. Láska otvára všetky brány , ona je „Sezam, otvor sa!“ duchovného sveta.
      Keď si začala všetko nenávidieť, postavila si sa na najnižší stupeň. Všetko negatívne ťa preto muselo stretnúť plnou váhou.
      Choroba je druhým rukojemníkom hmoty, úzko príbuzným s bolesťou. Dokážeš si už pravdepodobne domyslieť, čo nasleduje. Duchovný svet nepozná žiadnu chorobu. Čím hlbšie je tvoje zachvievanie, čím hlbšie sa vydávaš do rúk hmoty, tým budeš pre chorobu napadnuteľnejšia. Naopak: môžeš jej uniknúť, ak sa pomocou vyšších pocitov, predovšetkým lásky, pohybuješ na duchovnej úrovni. (11)
      Môžeme sa s láskou stavať proti neláskavosti, teplom zadržiavať chlad. Teplo sa položí okolo nás ako ochranný štít a odrazu už chlad nebolí.
      Tenisová lopta letí späť iba vtedy, keď narazí na tvrdú pôdu, silou rakety je dodatočne zásobená energiou a odrazená späť. Stráca však všetku energiu, keď narazí na mäkkú, poddajnú pôdu a nie je nik, kto ju vrhne späť. Práve tak je to s hnevom a nenávisťou. (12)
        Choroba mi bola dobrým majstrom. (13)
        Chlad sa nedá utíšiť chladom, ale každý ľad sa časom rozpustí teplom. (14)
      Zrak, sluch, chuť, čuch, hmat nesmú vyvolávať automaticky odpovedajúce reakcie. Pocity máš poznať a registrovať. Ale nepripusť nikdy, aby určovali tvoje jednanie a tvoje city. Keď ti niekto nadáva, si rozčúlená, keď tebou niekto opovrhujem, si smutná, keď ťa niekto chváli, tešíš sa, keď ti niekto spôsobuje bolesť, začínaš ho nenávidieť. Si ako robot, ak sa stisne nejaký gombík, privodí určitý, vždy rovnaký pohyb. Myslíš, že Boh chcel stvoriť robotov? To mohol urobiť aj jednoduchšie. Stvoril v človeku bytosť, ktorá je vybavená všetkým, čo mu umožňuje, aby bol slobodný, aby v plnej slobode vystúpal do najvyšších sfér. (15)
        Slobodné rozhodnutie je tým, čo robí lásku tak drahocennou. (16)
        Tak ako kvapka stratí súdržnosť s ostatnými, keď zamrzne, oddeľujúc sa od nich ako ľadový krištáľ, tak stratí človek pocit jednoty so stvorením, keď sám seba oddelí, keď utečie od tepla a dá sa zajať chladom hmoty. 

Koľko lásky si vyvinula v sebe, toľko môžeš zo seba vyniesť do duchovného sveta. 

 „Do pekla“ človeka nezvrhnú. Je to stav, v ktorom je človek, pretože nemôže zniesť svetlo. (19)
        Každý má možnosť svet zlepšiť, ale tam, kde žije. Svet, to je tvoje okolie, ľudia, to sú tvoji najbližší. Nekritizuj ich, neodsudzuj ich! Zmeň predovšetkým sám seba a to ostatní sa už zmenia samočinne s tebou. Budú reagovať na tvoje zachvievania. Nenávisť sotva vyvolá lásku. Ale na lásku nemôže nikto trvalo reagovať nenávisťou. Nie je možné počúvať orgánový koncert a pritom si pískať ako malý chlapec. Nie je možné pozerať sa do sviečky a vidieť temnotu, to sa nedá ani so zatvorenými očami. Ale sviečka musí horieť, ty ju musíš zapáliť. Je oveľa zmysluplnejšie zapáli jednu sviečku, ako hovoriť o tom, že by sa malo sviečok zapáliť aspoň dvadsať. (23)
        Nie je treba čakať na veľkú lavínu, ktorú niekto z „tých hore“ niekedy uvedie do pohybu. Treba uvolniť radšej veľa malých lavín. Či sa potom stanú veľkými lavínami, to závisí na mnohých okolnostiach. To nespočíva v našich rukách, za to nie sme zodpovední. (24)
        Akonáhle vznikne myšlienka, opustí nás vo forme nepatrného množstva energie, ktorá sa ako svetlo rozširuje na všetky strany. Telo nemá žiadny orgán pre prijímanie tohoto zachvievania. Zato ale náš duch áno. (26)
        Ako sa chceš učiť pokore bez toho, že by si sa stala pokorenou? Myslíš, že sa môže učiť pokore kráľ alebo víťaz?
        Pokora neznamená, že so sebou necháme jednoducho robiť čokoľvek. Človek sa má brániť. Pokora nie je pasivita. Vzdať sa, to je rezignácia, žiadna pokora.
          Keď ťa niekto bije, tak sa ospravedlň za to, že si príčinou jeho hnevu. (28)

                    Vôbec nevadí narodiť sa medzi kačicami, dôležité je, že ležíme v labuťom vajíčku. (31)

Skutočné skúsenosti možno urobiť iba vo svojom vnútri. K tomu nepotrebujeme cudzie kultúry a cudzie zeme, človek k tomu potrebuje iba ľudí, ktorí ho obklopujú, povolanie, ktorému sa vyučil a životné okolnosti, ktorým je podrobený. (33)
        Ak sa niekto namáha a chce ti pomôcť, potom ho nesmieš sklamať. Nestavaj si hlavu, ale daj mu príležitosť, aby mohol pomôcť, a prijmi vďačne jeho pomoc. (35) 
       Ty si zapudila Boha, nie On teba. Boh nezapudí nikoho. On bol vždy pri tebe. Je stále tu a teraz si tu opäť aj ty. Čo sa zmenilo oproti minulosti? Boh ti nepotrebuje odpúšťať. Láska je stále odpúšťanie, ona nikdy neodsudzuje, neobviňuje, nezapudzuje. Ty si zapudila Boha a pripravila si sama sebe tým najväčší zármutok. Nezranila si tým Boha, ale sama seba. Odpusť sama sebe, tak ako to už dávno urobil Boh. Alebo chceš byť spravodlivejšia ako Boh?
        Chceš sa stavať nad Neho? (42)
        Pokora poznáva svoju vlastnú bezmocnosť. Nedovoláva sa svojich „zásluh“, všetkého sa vzdáva a tým všetko dostane.  Pokora je vstupenka do stanu Božieho, ktorý sa klenie nad všetkými, ktorí sa Mu chcú zveriť. Kto si myslí, že môže stavať svojimi modlitbami a zásluhami vlastný stan, bude nakoniec silnou búrkou poučený: stan bude jednoducho odfúknutý. Pýcha je meno opice, ktorá stále navádza k tomu, aby si stavali vlastný stan. (43)
        Čistý duch je energia s veľmi čistým a vysokým kmitočtom zachvievania, kým hmota je zhustená energia s nečistým hlbokým kmitočtom zachvievania. (44)
        Smieš sa na ceste k Bohu potknúť, smieš aj padať, len nesmieš ostať ležať! Väčšina svätých neboli žiadni nadľudia. Tiež sa potkýnali. Ale vždy sa znova vzchopili. Pokorní a plní lásky. (48)
        Boh je pôvodcom všetkého a stojí nado všetkým. Ale on nie je nikdy priamo činný na zemi. Stvoril vo svojej Všemohúcnosti zákony, ktoré sú stále absolútne platné a ktoré ani On nikdy neprekročí. Boh je zubný lekár, ale k vytrhnutiu zuba potrebuje kliešte, nástroj. (49)
        Modlitba je oddeľujúci filter. Čím je intenzívnejšia, čím je pokornejšia, čím je láskyplnejšia, tým lepšie funguje, tým viac nečistoty odstráni, tým čistejšia a hodnotnejšia je energia, ktorú prepúšťa. (59)
        Kto sa sám vyvyšuje, bude ponížený.“ Ježiš to nepovedal aby utešil úbohých a malých. Nie – dal nám tým do rúk jeden z kľúčov k nebeskej ríši. Duchovná pýcha je najhorším nepriateľom na tejto ceste. Je to skúsenosť, ktorou raz musí každý prejsť, ktorej nikto nezostane ušetrený. Je to jedna z najdôležitejších skúseností, ale zároveň je jednou z tých, na ktoré sa často priveľmi ľahko zabúda. Pýcha je koreňom všetkého zla.
        Strach je najničivejším pocitom, ktorý vôbec existuje. Tak ako nenávisť môže druhého zničiť, tak strach ničí teba samotnú. Strach je príčinou mnohých chorôb. Aj srdcový infarkt a rakovina majú korene predovšetkým v strachu. (62)
        „Keď ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj ľavú.“ K tomu sa vzťahuje táto veta: Človek sa nemá nechať ubiť na smrť, čo mnohí zosmiešňujú, duchovná výmena úderu sa má ukončiť. Nenávisť nemáš opätovať, ale ju máš prijať, premeniť a ako lásku ju poslať späť. Potom môžeš kľudne nastaviť druhé líce. Nepríde už nič späť. (63)
      „Pýcha predchádza pádu.“ Mnohé príslovia obsahujú oveľa viac pravdy, než by si človek pomyslel. Časom som sa naučila zostať pokorná aj vtedy, keď mi to pripadalo ťažké, keď to bolo skutočne „pokorenie“. (64)
        Duch je síce zajatcom tela, ale keď telo spí, môže ho duch opustiť a ponoriť sa do tzv. astrálnej úrovne. Astrálna oblasť je nehmotná, je fyzickému telu najbližšie, teda najnižšia zo záhrobných úrovní. Duch nikdy nespí. Nepotrebuje fázu odpočinku ako telo. Je dokonca aktívnejší v noci, keď si vyzliekol telesné putá.
        Mnohé sny nie sú žiadnym  výplodom  mozgu a nepochádzajú ani z podvedomia. Sú to zážitky, ktoré si duch prináša z astrálnej sféry, a tie – pravda, dosť často pokrivené a úlomkovité – nájdu cestu do nášho vedomia. Mnohým sa už snívalo o zomrelých príbuzných alebo známych, na ktorých už vôbec nemysleli! Alebo mnohým boli v sne ukazované cesty, ktoré už dlho hľadali, alebo riešenie problémov, na ktorých práve pracovali. Veľa vynálezov bolo vykonaných v sne. Akú úlohu tu má hrať podvedomie? 
        V astrálnom svete sa strácajú hranice medzi prítomnosťou, budúcnosťou a minulosťou. Nemôžete si to predstaviť, lebo na zemi je čas nezvratnou veličinou. (65) Ale to platí len pre hmotu. Pre ducha neexistuje čas v našom zmysle. Jedna pozemská sekunda môže pre ducha znamenať večnosť a tisíce pozemských rokov môže pre neho uplynúť v jednom okamihu.
       Zatiaľ je známych vyše 500 hviezd, tzv. quasarov, z ktorých tá najmenšia - ako o tom hovorí správa vedcov NASA – je väčšia ako všetky stámiliardy hviezd našej galaxie dokopy.  (66)
        Iba v najvyššej sfére je informácia úplná. V astrálnej úrovni ležia z toho iba zlomky. Veľké duchovné pravdy a poznatky tu nenájdeme. V tejto ríši je napr. Možné stretnúť mnohých zomrelých, ktorí ešte nedokázali vystúpiť do vyšších úrovní. Žiadosti a vášne, ktorých sa ešte nezbavili, ich hmotné zameranie a nedostatočná viera im v tom bráni. Astrálna úroveň je okrem toho aj miestom , kde prebývajú zlí duchovia a taktiež väčšina ľudí sa pohybuje v noci v tejto úrovni. Že z toho často nič valného nevzíde, si iste môžeš domyslieť. Ale má tu svoje korene veľa desivých snov, lebo sa v tejto najhlbšej záhrobnej úrovni často odohrávajú strašné veci. A tie potom nájdu cestu do bdelého stavu ako hrôzostrašné sny.
        Do tejto oblasti  nazerá väčšina našich jasnovidcov. Podobajú sa silne krátkozrakému človeku, ktorý nenosí okuliare, a teraz sa nám pokúša popísať  ďaleké krajiny. Kroviská a kry v popredí dokáže ešte ako-tak rozpoznať, možno ešte aj obrysy pohorí. Nie však veľa nádherných lesov a hory, kvety a zvieratá v pozadí. Poznávajú iba zlomky a považujú ich za celok. Krista alebo anjelov však tu nikto nenájde. Takmer všetky spirtistické seansy sa tiež odohrávajú v tejto oblasti. Nižší duchovia, čiastočne tiež zlí duchovia a tzv. posmievační duchovia, ktorí sa kráľovsky bavia, keď im niekto sadne na lep, sa potom vydávajú za veľkých duchov, často za vysokých anjelov. (67) Určite je v tom vždy trochu pravdy, lebo aj oni majú určité vedomosti, a zvlášť keď sa jedná o zomrelých, môžu oznámiť  zarážajúce veci z ich minulosti. Len – slnko nevidel ešte žiadny z nich. Musia sa spokojiť s temnotou alebo súmrakom. A tu sa videnie stáva stávkou do lotérie.
        Preto je tento druh špiritizmu veľmi nebezpečný. Väčšina médií pracuje bez akejkoľvek duchovnej ochrany. Vedˇ médium sa musí úplne otvoriť, aby sa dostalo do kontaktu s duchovnou ríšou, vydáva sa celkom temným mocnostiam. Koľko ich to už zaplatilo „životom“. Ich duch sa zatemnil a oni vegetovali za žalostných podmienok, väčšinou v psychiatrických zariadeniach. 
        Lepšia cesta je meditácia. Meditácia nie úplné „sebauvolnenie“, ako sa často učí. Nie je to nič pasívneho, ale je to aktívne približovanie sa duchovnému svetu tým, že vonkajšie zmysly sa stiahnu z vonkajšieho sveta.
        Si už veľmi ďaleko. Zvíťazila si nad svojimi pocitmi, naučila si sa trpezlivosti, láske a pokore.
      Všetko, čo si predstavuješ, je skutočnosť! Čím vzdelanejšia, čím cvičenejšia si, čím intenzívnejšie si to predstavuješ, tým skutočnejšie, tým pôsobivejšie sa to stáva. (68)
        Na začiatku bolo slovo, a to slovo bolo u Boha a to slovo bol Boh. Toto slovo bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
        V biblii sa grécky pojem „slovo“ – „logos“ stal synonymom pre Krista. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Ján napísal svoje evangélium v Grécku, pre svojich gréckych učeníkov.
        Grécke slovo  „logos“ síce má tiež význam  „slovo“, jeho hlavný význam však je „sila myšlienky“! Gréci už vtedy si uvedomovali, že myšlienky a slová patria tesne ku sebe. Veď slovo iba robí myšlienku počuteľnou.
        Ján chce teda povedať: Sila myšlienky je všetko! Ona stojí na začiatku a bez nej by nebolo ničoho. Boh stvoril všetko iba skrz silu svojej myšlienky! A v Ježišovi Kristovi sa táto Božia sila stala viditeľnou: „A slovo sa stalo telom.“
        Neznamená to však nič iné, než že my všetci, celé stvorenie Božie, sme len Jeho myšlienkami. On nás iba myslel, a napriek tomu sme skutoční. (69)
        Medzi myšlienkami Božími a myšlienkami anjelov alebo ľudí nie je žiadny rozdiel. Iba ten, že Božie myšlienky sú nekonečne mocnejšie ako moje alebo tvoje. Čím viac svojho ducha školíš, tým sa tvoj duch stáva silnejším, tým budeš môcť silnejšie pôsobiť.
        Ty, to je tvoj duch! (70)
        Láska nikdy netrestá. Každý odmeňuje alebo trestá sám seba. 
        Láska, ktorú si nazbierala na zemi, určuje okolie, v ktorom sa budeš nachádzať v duchovnom svete. Keby niekto, kto podľa svojho zmýšľania patrí do pekla, bol prijatý do neba, nezniesol by to. Nemôže zniesť svetlo, bolo by to pre neho najväčšie utrpenie a zrútil by sa čo najrýchlejšie  späť do temnoty.
        Stále číhajú zlé mocnosti a ak u teba objavia  slabinu, ihneď uderia. Chráň sa dvojnásobne. Za prvé: modlitbou, ktorej vibrácie sa nepriedušne položia okolo teba ako zvon. Za druhé: mysli na svetelný kríž, ktorý stojí v tebe, v tvojom tele a vyžaruje von. Predstav si to intenzívne a v duchovnom svete sa to uskutoční. Rob to zo svetlého, čistého, jasného Svetla. Jeho lúče všetko zlé, všetko negatívne zatláčajú späť a vzďaľujú od teba, ale všetkému dobrému, všetkému pozitívnemu razí cestu k tebe. Žiadny zlý duch Svetlo neznesie. (76)
        Tak, ako nemôže vyrásť z vojny nikdy pravý mier a z nešťastia druhých nikdy šťastie, tak sa nedá utrpením druhých prekonať vlastnú chorobu. (86)
        Vlastná bolesť a utrpenie však nie sú nikdy nezmyselné. Mučia síce telo, ale nesú v sebe vždy posolstvo. Väčšinou znejú: Obráť sa! Si na nesprávnej ceste! Drž sa prirodzeného poriadku Božieho a staraj sa o duchovné hodnoty! (87) Choroba a utrpenie sú výkrikmi ducha o pomoc a napomínajú k obratu.
        Kde vládne hnev, hádky, nespokojnosť a núdza, nemôže telo zostať zdravé. Tieto hlboké, negatívne vibrácie menia zdravé vlastné  vibrácie tela tak, že telo ochorie. To nie je žiadny trest, ale volanie o pomoc: „Tu niečo nesúhlasí!“. Iba zmena myslenia, obrat ich opäť uzdraví. Tabletky môžu omámiť, nie liečiť! Kto sa nechá užierať strachom, mal by byť vďačný, keď ho choroba upozorňuje a chce mu povedať: „Ty – to nie je tvoje telo, ty je tvoj duch, nestaraj sa o svoje telo. Nemaj o neho strach, nie je dôležité.! Zameraj svojho ducha na Boha a strach zmizne sám od seba, pretože sa stane zbytočným.“ Človek iba musí porozumieť tomuto posolstvu! Choroba nikdy nie je náhodná, nie je spôsobená vírusmi alebo baktériami. Infekčné choroby stretávajú iba nemnohých. Existuje dostatok ľudí, ktorí prestáli bez ujmu na zdraví dokonca lepru alebo mor, hoci pomáhali chorým bezvýhradne, bez ochranných opatrení. Láska je dostatočná ochrana. Pôvodcom choroby je vlastné chybné chovanie, pochybenie voči Božiemu poriadku. Až potom je pripravená pôda pre vírusy a baktérie.
        Neexistujú žiadne tresty! Všetko sú iba dôsledky zvráteného spôsobu života. (88)
        Ako má lekár vedieť liečiť, keď nepozná príčinu? Je to približne tak, ako keď chce niekto zničiť krtka tým, že mu zničí krtinec. Keď dnes liečiš žalúdok, zajtra bude postihnuté srdce alebo črevá alebo…! Krtince prestanú sa objavovať až vtedy, keď chytíš krtka. Preto musíš liečiť ducha! A potom sa už nepotrebuje starať o telo!
        Odstrániť duchovné príčiny – to vedie k trvalému uzdraveniu. (89)
        Ani najvyšší duchovia nevidia všetko. Rastú neustále vo svojej múdrosti a nekonečná múdrosť Božia stačí na celú večnosť. Ale to, čomu nerozumejú, prijímajú pokorne a dôverčivo. (92)
      Pokiaľ začneme na sebe pracovať, pokiaľ sa vážne pokúsime zmeniť, vymeniť svoje negatívne pocity a myšlienky za lásku, potom je tu tiež niekto, kto odprace prekážky z cesty.
        Niekedy je nutné dlho čakať, lebo vôľa a trpezlivosť chcú byť tiež precvičované. Nikto ich nemôže dostať darom. Dvere vezenia, tie otvoria iní, ak sa dosť dlho na ne tlčie.  Ale ísť už musí každý sám, nikto nebude z vezenia vynesený.
        Schizofrénia = dvaja duchovia, ktorí sa hádajú o telo človeka. (93)
        Pri určitých zážitkoch sa môže duch vzdialiť od tela veľmi ďaleko. Keď sa v tom čase zmocní tela iný duch, môže sa stať, že pri návrate sa už nezvaného hosťa nezbaví.
      Ak duch opustí telo nevedome, teda v spánku, nemôže sa nič stať. Telo je strážené ako kráľ. Je to úloha anjelov. A oni sú spoľahliví. Ak však duch vystúpi z tela vedome, potom ho aj musí vedomý akt chrániť! Ochrana: modlitba a svetelný kríž! Toto sú tie najmocnejšie ochrany, na ktoré sa dá absolútne spoľahnúť. (94)
       Svetlo vždy zvíťazí, aj keď to niekedy trvá dlho. (95)
        Nie sú iba zlí duchovia, ale tiež sú to často „úbohé duše“, ktoré ešte nenašli cestu. Hlavne ak ľudia zomrú náhle, celkom nepripravení, nevedia často vôbec, čo sa vlastne stalo.
        Človek si to nesmie predstavovať tak, ako keby sme stáli teraz so svojim rozumom „na onom svete“. Nám by boli rozdiely samozrejme hneď nápadné. Ale rozum už vtedy nie je. Veď ten patril k telu a to je mŕtve! Zostáva iba duchovná duša. A tá u ľudí ktorí sa o dušu celý život nestarali, je na tom biedne, je „duchovne postihnutá. (99)
        Pritom je tak jednoduché im pomôcť. Človek musí len prosiť Krista, aby im poslal anjela, ktorý ich povedie a ukáže im cestu. Musíme sa za našich zomrelých modliť. Mnohí sú bezmocní a ich schopnosť poznania je na úrovni malého dieťaťa. Najväčšia pomoc, ktorá sa môže zomrelému dostať, je to, keď za neho prosíme Boha, aby ho viedol po správnej ceste k sebe.
        Smrť nie je nikdy náhodná! Tiež nie je nikdy trestom! Pre nikoho! Smrť znamená koniec jedného dôležitého obdobia vývoja. (100)
        Ozajstný egoista vysiela lásku, pokiaľ môže. Dostane ju stonásobne späť. To, čo sa označuje obecne ako egoizmus, je presne jeho opak. Kto iba berie a pokúša sa čo možno najviac sám zjesť z koláča, ktorý je tu pre všetkých, ten sa nesmie diviť, keď je mu z toho potom zle. Skutočný egoizmus znamená, že robím to, čo mi prináša, čo si môžem ponechať. Ozajstný egoista zbiera duchovné poklady. Lebo tie si môže vziať so sebou. (101)
        Čistá láska nepotrebuje úspech! Teší sa sama z toho, že smie milovať. Neočakáva žiadnu reakciu. Keď sa tešíš z toho, že tvoja láska je prijímaná, potom si automaticky smutná, keď je odmietnutá. Keď ťa ale samotná skutočnosť, že smieš dávať lásku, robí šťastnou, bez toho, aby si sa pýtala na úspech, potom už nemôžeš byť nešťastná! (102)
        Láska je bumerang! Ale len láska absolútne nesebecká. Ak za ňou stojí úmysel dostať čosi späť, potom už od začiatku je zvrátená. Ale láska, ktorá jednoducho miluje, pomoc, ktorá len pomáha, pretože ten druhý to potrebuje, jednoducho preto, že ten druhý existuje, to je pravá láska.
        Ak ukážeš hoci iba jedinému človeku správnu cestu, mal tvoj život ten najväčší zmysel a ty nie si o nič menej hodnotná a nedokázala si o nič menej, ako keby si bola pomohla päťdesiatim ľuďom. Boh nie je koňský handlír. Nehľadí na množstvo. Meria iba lásku, ktorú si vyslala. Len za to si zodpovedná. Úspech, ten prenechaj Bohu. (103)
        Boh je tak nekonečný, že nevystačí celá večnosť, aby sme Ho plne pochopili. (104)
      Aj zlo dokáže spôsobiť zázraky a veľké veci. Ale jedno nemôže nikdy: milovať! Lebo potom už to nie je zlo! Koľkým ľuďom pripadá ťažké pripojiť sa k cirkvi, prípadne aby sa podriadili cirkvi, v ktorej je veľa zvráteností. Mnohí riskujú radšej celú pravdu, než aby strpeli niečo, čo nie je správne. Nerozoznajú, že Satan už prenikol dávno do cirkvi a čiastočne ju zle zriadil. Ale práve to je predsa dôkaz pre kráľovstvo Kristovo. Satan nerobí nikdy nič nezmyselného. Nepokúšal by sa so všetkou mocou zničiť cirkev, keby presne nevedel, že mu jedného dňa zlomí väzy. Tajná služba spravidla nešpehuje priateľa. Nie, ale preniká do nepriateľskej vlády a pokúša sa dosiahnuť najvyššie pozície! A keď vládu podkope, tak  predsa vládu kvôli tomu nezničíme úplne. Pokúšame sa skôr odstrániť sabotérov a nastoliť opäť riadne pomery. Keď je niekto chorý a privediete ho k lekárovi, no on ho predsa nezabije, ale naopak, pokúša sa mu pomôcť! Prečo sa to nerobí práve tak v cirkvi? Dá sa to porovnať s loďou, ktorý je deravá, a hrozí, že sa potopí. Keby všetci pomohli, všetky nebezpečné miesta by sa rýchlo opravili a loď by mohla pokračovať v plavbe. Miesto toho prchajú mnohí bezhlavo do záchranných člnov. Lenže pevnú zem tým nedosiahnu. Búrka života väčšinu tých člnov prevráti! (106)
        Láska musí počítať i s pokorením, dokáže veľa uniesť a mnohé si nevšímať. Tí, ktorí sa nad všetkým pohoršujú, ktorí všetko kritizujú a odsudzujú, nemajú v sebe ešte lásku. „Veril by som, keby…“, to láska nikdy nerobí. A iba láska je to, čo platí. Ale každý sa môže vrátiť príbeh o márnotratnom synovi platí pre každého. Niektorí musia dlho pobývať v cudzine, kým nepoznajú vlastnú neschopnosť a v pokore a láske sa vrátia k Otcovi. Dvere k Otcovi zostávajú stále otvorené! On ich nikdy nepribuchne! Miluje každé svoje dieťa rovnako, nehrá rolu, ako dlho bol v cudzine. Kto prichádza k Otcovi, bude prijatý s otvorenou náručou. Čas, keď bol v cudzine, je čas nešťastia, biedy, je to dostatočný “trest“.
        Každému stojí anjel po boku. A každý má možnosť nadviazať spojenie so svojim anjelom. Väčšina malých detí môže ešte do sveta anjelov nazerať. Ale akonáhle sa naučia hovoriť a rozprávajú o tom, dospelí im to vyhovárajú, že je to fantázia. Keď niekoho hryzie svedomie alebo má výčitky, potom za tým často väzí anjel. Ale väčšina ľudí odstrčí jeho vnuknutia jednoducho bokom, zatiaľ, čo našepkávanie zla dychtivo prijímajú. Satanovi sa podarilo dosiahnuť to, že väčšina ľudí už v existenciu anjelov neverí. Ako má človek počúvať niekoho, o kom neverí, že existuje? (107)
        Obraz, na ktorom anjel strážny doprevádza deti cez most, je obraz s nádherným vyžarovaním.
      Všetko, o čo anjelov poprosíme, smú pre nás urobiť! Všetko, čo im v dôvere vložíme do rúk, pre nás zariadia. Platí to ako pre duchovné, tak aj pre svetské veci. To, čo je pre nás námaha, je pre anjelov radosť. Čím viac vecí odovzdávame anjelom, čím viac ich nechávame pôsobiť, tým bližší bude nás kontakt s nimi. Ak sa nechávame viesť ich vibráciami, všetko, čo im odovzdáme, bude vybavené k nášmu prospechu. To ale často znamená: Nie tak, ako si to predstavujeme, tiež nie bezpodmienečne v tom čase, ktorý sme si zvolili. Všetko, čo musíme urobiť, je prosiť, veriť, dôverovať a cvičiť trpezlivosť. (108)
      Tam, kde je vôľa, je aj cesta, a komu chýba vôľa, tomu nie je k úžitku ani tá  najširšia cesta!
      Pre každého stojí auto predo dverami. Ale ísť už musí sám. A keď si nechá ukradnúť motor, alebo leje do nádrže vodu, potom nesmie dávať vinu autu. Ak chce napriek tomu dôjsť do cieľa, musí dlhú a namáhavú cestu prejsť peší – alebo opäť opraviť auto. (109)
      Človek má proti zlu zbrane: modlitba, meditácia a láska! Predovšetkým láska!  (110)


James Redfield:                                  Celestínske proroctvo

 


                                                                                Prvé nahliadnutie


      Prvé nahliadnutie znamená, že opäť uchopíme vnútorné tajomstvo, ktoré obklopuje naše životy na tejto planéte. Prežívame tajomné zhody okolností a napriek tomu, že im ešte nerozumieme, vieme, že existujú. (15)
      Prvé nahliadnutie nie je nové. Jednotlivci si v priebehu ľudských dejín uvedomovali tieto nevysvetliteľné náhody a toto pozorovanie stojí v pozadí mnohých veľkých pokusov filozofie a náboženstva. Rukopis hovorí, že počet ľudí, ktorí si uvedomujú tieto zhody okolností, dramaticky podrastie v šiestom desaťročí dvadsiateho storočia. Tento rast má pokračovať až do začiatku ďalšieho storočia, keď niektorí jedinci dosiahnu určitú kritickú úroveň.
      Keď raz dosiahneme túto kritickú úroveň, celá civilizácia začne brať tieto zhody okolností vážne. Všetci budeme vedieť, že mystické procesy sú pozadím ľudského života na tejto planéte. Ak sa dostatočný počet jedincov bude vážne pýtať, čo sa deje v ich živote, začnú nachádzať odpovede. Potom odhalia ďalšie nahliadnutia ...jedno za druhým. Keď pochopíme ostatné nahliadnutia, potom sa celá civilizácia bude transformovať. (16-17)

                                                                       Druhé nahliadnutie

 Druhé nahliadnutie dáva nášmu súčasnému vedomiu rozsiahlejšiu historickú perspektívu. Na konci druhého milénia - to je teraz - budeme schopní vidieť celé tisícročné obdobie ako celok a rozpoznáme zvláštnu predpojatosť, ktorá sa vyvinula v druhej polovici tohoto tisícročia, v takzvanom novoveku. To, že si dnes začíname uvedomovať zhody okolností, znamená isté prebudenie z tejto predpojatosti. (27)
      Práca na vytvorení pohodlnejšieho spôsobu prežitia sa pre nás stala konečným zmyslom života a postupne a metodicky sme zabudli na našu pôvodnú otázku... Zabudli sme, že stále ešte nevieme, kvôli čomu vlastne máme prežívať. (31)
      Problém je v tom, že naše cieľavedomé, posadnuté úsilie premôcť prírodu a zabezpečiť si väčšie pohodlie viedlo k znečisteniu prírodných zdrojov planéty až po hranicu zrútenia. V úsilí našej civilizácie sme dosiahli vrchol. Štyristo rokov stará posadnutosť je zavŕšená. Vytvorili sme prostriedky materiálnej istoty a teraz to vyzerá akoby sme zmeraveli v nehybnom bode - aby sme zistili, prečo sme to robili. (33)

 Tretie nahliadnutie

 Tretie nahliadnutie prináša transformované chápanie fyzikálneho vesmíru. Niekedy na konci druhého tisícročia ľudia objavia novú energiu, ktorá vytvorí základ všetkých vecí vrátane nás samotných a vyžaruje z nich. Ľudské vnímanie tejto energie sa začne zvýšenou citlivosťou ku kráse. Citlivosť na krásu je ako barometer, ktorý každému z nás hovorí, ako blízko je k skutočnému vnímaniu energie. Keď niečo vnímame ako krásne, viac si uvedomujeme, že je to prítomné, viac vnímame tvar aj živosť farieb. Zdá sa, akoby to takmer hralo dúhovými farbami v porovnaní s nezaujímavou sivosťou iných, menej príťažlivých predmetov. (44-45)
      Základná látka vesmíru v podstate vyzerá ako druh čistej energie, ktorá sa dá tvarovať ľudskou vôľou a očakávaním takým spôsobom, že je to v rozpore s našim mechanistickým modelom vesmíru - akoby naše očakávanie samo osebe spôsobovalo, že naša energia prúdi do okolitého sveta a ovplyvňuje iné energetické systémy. (43)
    Je možné, že základné funkcie vesmíru sú mechanistické, ale okrem toho aj jemne reaguje na mentálnu energiu, ktorú do neho premietame. (57)
    Vesmír je energia, ktorá reaguje na naše očakávanie. Aj ľudia sú súčasťou tejto vesmírnej energie, a tak keď máme otázku, objavia sa ľudia, ktorí majú na ňu odpoveď. (175)

                                                                             Štvrté nahliadnutie

 Štvrté nahliadnutie je o tom, ako ľudia bojujú o energiu. Ľudia napokon uvidia vesmír ako zložený z jednej dynamickej energie, energie, ktorá nás udržiava a odpovedá na naše očakávania. Stratili sme spojenie s väčším zdrojom tejto energie, odrezali sme sa od neho, a preto sa cítime slabí a neistí. Zoči-voči tomuto nedostatku sme sa my ľudia vždy snažili zvýšiť svoju osobnú energiu jediným spôsobom, aký sme poznali: usilovali sme sa ju psychologicky ukradnúť iným ľuďom - v nevedomom súperení, ktoré je základom všetkých ľudských konfliktov na svete. (62)
      Keď ovládneme iné ľudské bytosti, získame ich energiu. Naplníme sa na účet druhých a toto naplnenie nás motivuje. (69) Uvedomujeme si len to, že sa cítime slabí, a keď ovládneme iných ľudí, cítime sa lepšie. Neuvedomujeme si, ako za náš lepší pocit platia iné osoby. Kradneme im energiu. Väčšina ľudí sa celý život naháňa za energiou iných.
    Niekedy iná osoba chce, aby sme jej definovali svoju situáciu, a pritom nám dá svoju energiu priamo. Vďaka tomu sa cítime silnejší, ale tento dar netrvá dlho. Väčšinou ľudia nie sú dosť silní, aby vydržali dávať energiu. Preto sa väčšina vzťahov nakoniec zvrhne na boj o moc. Ľudia sa navzájom napoja na svoje energie a potom bojujú o to, kto z nich získa prevahu. (79) Dominovať nad niekým iným prináša dominujúcu silu, ale zároveň vysáva životnú energiu z tých, ktorým dominuje. Nezáleží na tom, či si hovoríme, že to robíme pre dobro dotyčného človeka, alebo to ospravedlňujeme tým, že sú to naše deti a preto by sme ich mali mať pod kontrolou. Aj tak ide o poškodzovanie. Nanešťastie, psychické násilie sa deje v ľudskej civilizácii stále, často zo strany ľudí, ktorí to myslia dobre. (80)
      Horské vrcholy sú zvláštne miesta, ktoré dokážu dodať energiu každému, kto sa k nim dostane. Keď je na horách panenský les, energia sa znásobí. (71)

                                                                        Piate nahliadnutie

 Piate nahliadnutie opisuje nové chápanie toho, čo sa dlho nazývalo mystické vedomie. Počas posledných desaťročí dvadsiateho storočia sa toto vedomie dostane na verejnosť ako spôsob existencie, ktorý je skutočne dosiahnuteľný, spôsob, ktorý už predtým uskutočňovali ezoterické praktiky mnohých náboženstiev. Pre väčšinu ľudí zostane toto vedomie abstraktnou predstavou, ale pre čoraz širší okruh ľudí bude toto vedomie skutočné - pretože zažijú záblesky či náhle nahliadnutia do tohoto stavu mysle. Táto skúsenosť je kľúčom ku koncu ľudských konfliktov vo svete, pretože počas nej získavame energiu z iného zdroja - zdroja, z ktorého sa napokon naučíme čerpať podľa svojej vôle. (94)
      Potrava
je prvý spôsob, ako získať energiu, ale aby si úplne absorboval energiu v jedle, musíš jedlo oceniť, vychutnať. Chuť je základ. Musíš oceniť chuť. To je dôvod na modlitbu pred jedlom. Nie je to iba za to, že si vďačný, je to preto, aby jedlo bolo svätým zážitkom, aby ti energia z jedla vstúpila do tela. (97)
      Nemáš sa prinútiť k láske. Dovolíš láske, aby do teba vstúpila. Ale aby si to urobil, musíš správne naladiť svoju myseľ spomínaním, aké to bolo, a pokúsiš sa to precítiť znovu. (98)
      Keď oceňuješ krásu a jedinečnosť vecí, získavaš energiu. Keď sa dostaneš na úroveň, kde cítiš lásku, môžeš poslať energiu nazad, ak chceš. (99)
 
  Láska nie je niečo, čo by sme mali robiť, aby sme boli dobrí alebo aby sme urobili zo sveta lepšie miesto z nejakej abstraktnej morálnej zodpovednosti. Spojenie s energiou cítiš ako vzrušenie, eufóriu a potom lásku. (102)

                                                                          Šieste nahliadnutie

 Podvedomá ovládacia dráma

 Jestvuje alternatívny zdroj energie, ale môžeme s ním zostať naozaj v spojení iba vtedy, ak si osvojíme metódu ovládania a prestaneme brať energiu od druhých, pretože kedykoľvek sa vrátime k starým zvykom, stratíme spojenie so zdrojom energie. Zbaviť sa tohto zvyku nie je ľahké. Musíme to preniesť z nášho podvedomia celkom do vedomia.
      Problém je, že keď opakujeme svoju zvláštnu scénu znova a znova, potom iné scény nášho skutočného životného filmu, v ktorých je naše pravé dobrodružstvo, označené zhodami okolností, nemôžu pokračovať dopredu. Keď opakujeme našu drámu s cieľom získať energiu, zastavíme svoj film. (106)
      Každý z nás hrá takú alebo onakú ovládaciu drámu. Jedným zo spôsobov, ako získať a čím dlhšie udržať pozornosť druhého je tváriť sa záhadne, tajomne a rezervovane, tak že dosiahneš, aby sa ten druhý pokúsil zistiť, čo sa s tebou deje. Ak to dosiahneš, tváriš sa naďalej neurčito a nútiš ho, aby sa snažil a pátral a rozlišoval tvoje skutočné pocity. (109)
      Pýtajúci sa
je ďalší druh drámy. Ľudia, ktorí používajú tento druh získavania energie, nastolia drámu kladenia otázok a skúmajú svet inej osoby so špecifickým cieľom nájsť niečo zlé. Keď to nájdu, kritizujú potom príslušný aspekt života toho druhého.
      Ak ťa niekto ohrozuje, či už slovne, alebo fyzicky, si nútený venovať mu pozornosť a tým mu dávať energiu, pretože sa bojíš, že sa ti stane niečo zlé. Osoba, ktorá ťa ohrozuje, ťa zatiahne do najagresívnejšieho druhu drámy, ktorá sa nazýva zastrašoval.
    Ak ti niekto rozpráva všetky strašné veci, ktoré sa mu dejú, možno tým naznačuje, že ty si za to zodpovedný, a ak mu odmietneš pomoc, tie strašné veci sa budú diať naďalej. V tom prípade sa ťa tá osoba snaží ovládať na tej najpasívnejšej úrovni, ktorá sa nazýva drámou "ľutuj ma". (111)
      Poradie drám podľa stupňa agresivity je nasledujúce: zastrašoval, opytoval, rezervovaný a ľutuj ma. (112)
      Rezervovaní ľudia vytvárajú pýtajúcich sa a naopak, pýtajúci sa vytvárajú rezervovaných. Zastrašovací vytvárajú prístup "ľutuj ma", alebo ak to zlyhá, ďalšieho zastrašovača.
      Ak odhalíme našu vlastnú drámu, potom sme naozaj slobodní na to, aby sme sa dostali z nevedomej hry, ktorú hráme. Potom môžeme nájsť vyšší zmysel pre svoje životy, duchovný dôvod, prečo sme sa narodili práve vo svojich rodinách. Môžeme si začať objasňovať, kým v skutočnosti sme. (113)
      Každá ľudská bytosť, či už si je toho vedomá, alebo nie, ilustruje svojim životom svoje názory na to, ako by človek mal žiť.
To, čo by si zmenil v živote svojich rodičov, je to, na čom ty sám pracuješ. (118)
      Nie sme iba čisto fyzickým dielom svojich rodičov, sme aj ich duchovným dielom. Narodil si sa tým dvom ľuďom a ich životy majú neodstrániteľný vplyv na to, aký si. Aby si objavil svoje skutočné ja, musíš priznať, že tvoje skutočné ja začína kdesi medzi pravdami tvojich rodičov. Preto si sa narodil práve tam, aby si dosiahol vyššiu perspektívu toho, čo predstavovali oni dvaja. Tvoja cesta je v objavení pravdy, ktorá je vyššou syntézou toho, čo verili títo dvaja ľudia. (119)
      Keď si premietneš svoj život ako príbeh od narodenia až doteraz, zistíš, ako si neprestajne pracoval na tejto otázke. (120)
      Myšlienky Východu a Západu možno skutočne zlúčiť do vyššej pravdy. Západ má pravdu v tvrdení, že život znamená pokrok, že sa vyvíja smerom k niečomu vyššiemu. Východ má tiež pravdu, keď zdôrazňuje, že sa musíme vzdať ovládania iných ľudí pomocou svojho ega. Nemôžeme dosiahnuť pokrok, keď budeme používať holú logiku. Musíme dosiahnuť plnšie vedomie, vnútorné spojenie s Bohom, pretože iba potom môže naša evolúcia viesť k niečomu lepšiemu. (122)
      Všetci máme duchovný cieľ, poslanie, ktoré sme uskutočňovali bez toho, aby sme si to plne uvedomovali, a len čo ho raz dostaneme úplne do vedomia, môžu naše životy vyštartovať vyššie. Musíš ísť dopredu, dovoliť zhodám okolností, aby ťa viedli k jasnejšej a jasnejšej predstave, ako uskutočňovať toto poslanie ďalej, čo tu ešte musíš vykonať. (126)
 
    Musíš chápať, čo je v stávke. Pravda, ktorú hľadáš, je rovnako dôležitá ako vývoj samotného vesmíru, pretože umožňuje, aby evolúcia pokračovala. (127)
      Láska nie je abstraktný pojem, morálna povinnosť alebo niečo také. Láska je základná emócia, ktorá existuje, keď človek je spojený s energiou dostupnou vo vesmíre, ktorá je samozrejme, energiou Božou. (130)
      Slová, ktoré si zvyknutý preháňať hlavou v snahe logicky ovládnuť udalosti, sa zastavia, keď sa vzdáš svojej ovládacej drámy. Keď sa naplníš vnútornou energiou, vstúpia ti do mysle iné druhy myšlienok, z vyššej časti tvojej bytosti. To je tvoja intuícia. Cítiš ich inak. Jednoducho sa ti vynoria vzadu v mysli, niekedy v podobe snenia alebo miniatúrnej vízie, a prídu, aby ťa viedli, aby ťa sprevádzali. (131)
      Keď raz dosiahneš stav lásky, nič a nikto z teba nemôže vytiahnuť viac energie, ako dokážeš nahradiť. V skutočnosti energia, ktorá z teba prúdi, svojím tokom do teba rovnakou rýchlosťou energiu vťahuje. Nikdy sa ti nemôže minúť. (133)

                                                                             Siedme nahliadnutie

 Siedme nahliadnutie hovorí o procese vedomého vývoja samého seba, o tom, ako má človek zostať vnímavý ku každej zhode okolností, ku každej odpovedi, ktorú mu vesmír poskytuje. Hovorí o tom, ako sa nám veci odrazu javia, o spôsobe, akým k nám určité myšlienky prichádzajú, aby nás viedli. (133)
      Dovoľ svojmu vnímaniu krásy a dúhovej žiarivosti, aby ťa viedlo na ceste. Miesta a ľudia, ktorí pre teba majú odpovede, sa ti budú zdať žiarivejšie a príťažlivejšie. (134)
      Zlé sny majú v sebe to najdôležitejšie posolstvo. Máme porovnať príbeh sna s príbehom nášho života. (139)
      Sny prichádzajú, aby nám povedali o našich životoch niečo, čo sme si nevšimli. (141)
      Nevedú nás iba sny, ale aj myšlienky alebo denné sny. Ukazujú nám scénu, nejaké znamenie, že sa táto udalosť môže stať.
      Keď dávame pozor, potom môžeme byť pripravení na tento obrat v živote. Všetci máme oveľa viac takýchto myšlienok, ako si uvedomujeme. Aby sme ich rozpoznali, musíme na ne hľadieť z pozície pozorovateľa. Keď príde nejaká myšlienka, musíme sa pýtať - prečo? Prečo prišla práve táto myšlienka práve teraz? Aký je jej vzťah k otázkam môjho života? To, že zaujmeme pozíciu pozorovateľa, nám môže uvoľniť sa od potreby všetko ovládať. Zapájame sa tým do prúdu evolúcie. Obrazy spôsobené strachom sa majú zastaviť, hneď ako prídu. Namiesto nich si máme vyvolať iný, lepší obraz. Onedlho sa nám takmer nikdy nestane, že by sa objavili negatívne obrazy. Tvoja intuícia sa bude týkať pozitívnych vecí. Keď potom prídu negatívne obrazy, mali by sa brať veľmi vážne a mali by sme sa vyhýbať situáciám, ktorých sa týkajú. (143)
   
  Tvoje telo vibruje na určitej úrovni. Keď necháš energiu klesnúť prihlboko, tvoje telo tým trpí. To je vzťah medzi stresom a chorobou. Láska je spôsob, ako držať vibrácie na vysokej úrovni. Udržiava nás zdravých. (147)
      Náš svet je mystické miesto, ktoré nám poskytuje všetko, čo potrebujeme, pokiaľ si uvedomíme sami seba a vstúpime na cestu. Tým, že si v mysli pevne podržíme svoje súčasné životné otázky, budeme nachádzať svoj smer, buď v sne, v intuitívnych myšlienkach, alebo zo spôsobu, ako nás osvieti okolie a ukáže sa nám. Zvyšujeme svoju energiu a sústreďujeme sa na svoju situáciu, na otázky, ktoré máme a potom dostávame akési intuitívne vedenie, predstavu, kam ísť alebo čo robiť, potom sa uskutočňujú zhody okolností, ktoré nám dovolia pohybovať sa tým smerom. Zakaždým, keď nás tieto zhody okolností vedú k niečomu novému, rastieme, stávame sa celistvejšími bytosťami, existujeme na vyššej úrovni vibrácií. Všetky odpovede, ktoré k nám záhadne prichádzajú, v skutočnosti prichádzajú od iných ľudí, ktorých stretáme. (148)
      Keď ľuďom umožníš, aby do nich vstupovala energia, pomáha im to vidieť ich pravdu. Potom môžu odovzdať tú pravdu tebe. (149)
    Každá udalosť má význam a obsahuje posolstvo, ktoré nejako súvisí s našimi otázkami. To platí najmä o tom, čo zvyčajne nazývame zlými vecami. Je potrebné nájsť strieborný okraj mračna v každej udalosti, nech je akákoľvek negatívna. (151)

                                                                              Ôsme nahliadnutie

 Ôsme nahliadnutie vysvetľuje, ako môžeme pomáhať iným ľuďom, pretože nám prinášajú odpovede, ktoré hľadáme. Ďalej opisuje celé nové ovládnutie etického spôsobu, ako by mali ľudia konať tak, aby uľahčili evolúciu každému. (133)
      Hovorí o interpersonálnej etike, o spôsobe, ako zaobchádzať s ľuďmi tak, aby si navzájom odovzdávali viac posolstva. (151)
      Varuje, že tvoj rast môže byť zastavený... stane sa to, keď si vypestuješ závislosť od inej osoby. (152)
      Ľudia sa nakoniec naučia vytvárať vzťahy jeden k druhému, a ešte mnohé veci, napríklad ako vysielať energiu iným a ako sa vyhnúť závislosti od iných ľudí.
 
    Deti máme vidieť také, akými naozaj sú, ako konečné body evolúcie, ktorá nás vedie dopredu. Ale aby sa naučili vyvíjať, potrebujú našu energiu stále, bezpodmienečne. Najhoršou vecou, ktorú môžeme deťom urobiť, je pripravovať ich o energiu tým, že ich opravujeme. Tým v nich vytvárame ovládacie drámy. Týmto naučeným manipuláciám sa môžeme vyhnúť, pokiaľ dospelí dávajú deťom všetku energiu, ktorú potrebujú, bez ohľadu na situáciu. Nikdy by ste na seba nemali brať zodpovednosť za viac detí, než koľkým sa môžete venovať. Ak je na počet dospelých priveľa detí, potom nie sú schopní dávať im dosť energie. Deti začnú súperiť o čas dospelého. (157)
      Keď sa človek zapojí do prúdu svojej evolúcie, kohokoľvek z nás môže v jedinom okamihu zastaviť závislosť od inej osoby. Táto myšlienka závislosti vysvetľuje, prečo v ľúbostných vzťahoch vzniká boj o moc, čo spôsobuje koniec blaženosti a eufórie z lásky, čo spôsobuje, že sa odrazu zmení na konflikt. Je to výsledok toku energie medzi oboma jedincami v ľúbostnom vzťahu.
 
  Keď sa po prvý raz objaví láska, dvaja ľudia si nevedomky vzájomne dávajú energiu a obaja sa cítia povznesení a rozjarení. To je tá neuveriteľná výška, ktorú všetci nazývame zamilovaním. Nanešťastie, len čoraz predpokladáme, že zdrojom tohoto pocitu je druhá osoba, odrežeme sa od energie vo vesmíre a začneme sa spoliehať väčšmi na energiu druhého človeka - ibaže teraz sa zdá, že jej už niet dostatok, a tak si tí dvaja prestanú dávať energiu a upadnú opäť do svojich drám pri pokuse ovládnuť jeden druhého a privlastniť si energiu druhého človeka. V tomto bode vzťah degeneruje na zvyčajný boj o moc.
      Dôvod, prečo sa môžeme stať drogovo závislými od nejakej osoby opačného pohlavia, je ten, že sme sami ešte nezískali prístup k tejto energii opačného pohlavia. Tá mystická energia, z ktorej dokážeme čerpať ako z vnútorného zdroja, je tak mužská, ako aj ženská. Keď sa spojíme s ľudským zdrojom našej ženskej alebo mužskej energie predčasne, zablokujeme vesmírny zdroj.

V rodine musí dieťa získavať energiu od dospelých. Zvyčajne ľahko dosiahne identifikáciu s rodičom toho istého pohlavia a osvojenie si jeho energie, ale získavať energiu od druhého rodiča môže byť ťažšie vzhľadom na rozdiely medzi pohlaviami. (161-163)
      Keď sa začneme vyvíjať, začneme automaticky dostávať energiu opačného pohlavia. Táto energia sa k nám dostáva prirodzene s energiou vesmíru. Musíme ale byt opatrní, pretože ak sa objaví osoba, ktorá ponúka túto energiu priamo, mohli by sme sa odrezať od skutočného zdroja a vracať sa vo vývoji naspäť. Je možné mať ľúbostný vzťah, ale musíme najprv stabilizovať svoje spojenie s vesmírom. Potom už sa hovorí o vyššom vzťahu a sme schopní vytvoriť v ľúbostnom vzťahu s inou osobou osobu vyššieho rádu a to nás nikdy nezvedie z našej cesty evolúcie. (164,165)
     Kedykoľvek nám ľudia skrížia cestu, zakaždým nám prinášajú nejaké posolstvo. Náhodné stretnutia neexistujú. To, ako reagujeme na takéto stretnutia, určuje, či sme schopní prevziať posolstvo. Každý, kto nám prekríži cestu, má pre nás posolstvo. Keď hovoríme s niekým, kto nám prekrížil cestu, a nevidíme nijaké posolstvo, znamená to iba toľko, že sme ho z nejakého dôvodu nezachytili. V každej situácii by sme mali nájsť posolstvo, ktoré pre tú osobu máme a ktoré má tá osoba pre nás. (169)
      Náhly, spontánny kontakt očí je známkou toho, že by sa dvaja ľudia mali porozprávať. S určitými ľuďmi sme členmi tej istej myšlienkovej skupiny. Myšlienkové skupiny sa zvyčajne vyvíjajú podľa rovnakého okruhu záujmov. Myslia si to isté a to vytvára rovnaký výraz a podobné viditeľné znaky. Intuitívna rozpoznávame členov našej myšlienkovej skupiny a veľmi často nám poskytujú posolstvo. (175,176)
 
  Čím viac dokážeme milovať a oceňovať druhých, tým viac energie do nás plynie. Preto je láska k iným ľuďom a ich energizácia tá najlepšia možná vec, ktorú môžeme sami pre seba urobiť. (170)
      Skryté manipulácie pre energiu nemôžu existovať. Ak ich dostaneš do vedomia tým, že na ne poukážeš, prestanú byť skryté. Je to veľmi jednoduchá metóda. Najlepšie je, keď v rozhovore vždy prevažuje pravda o tom, čo sa deje. Tak musí byť druhá osoba prirodzenejšia a úprimnejšia. (173)
      Nikto tu nie je náhodou. Buď vnímavý a všímaj si posolstvo. (174)

                                    Vedomá konverzácia - ako  hovoriť vedome

 Každá osoba hovorí, keď sa k nej presunie energia. Keď hovoria členovia skupiny, iba jeden má vždy v určitom okamihu najsilnejšiu myšlienku. Keď sú vnímaví, ostatní v skupine cítia, kto má prehovoriť, a môžu vedome zamerať svoju energiu na túto spolu a pomáhajú jej vyjadriť myšlienku s najväčšou jasnosťou. Potom, ako konverzácia pokračuje, bude mať silnejšiu myšlienku zasa niekto iný a tak ďalej. Keď sa sústredíš na to, čo sa hovorí, vycítiš, keď je rad na tebe. A myšlienka sa ti vynorí v mysli. (180)
      Kľúč k tomuto procesu je hovoriť, keď príde tvoja chvíľa, a vysielať energiu keď je rad na niekom inom. Veľa ľudí sa začne nafukovať, keď sú v skupine. Cítia silu myšlienky a vyjadria ju, a potom, pretože výbuch energie je taký príjemný, hovoria ďalej dlho po tom, čo by sa mala energia presunúť na niekoho iného. Pokúšajú sa monopolizovať skupinu. Iní sa utiahnú, a dokonca aj keď cítia silu myšlienky, neriskujú jej vyslovenie. Keď sa to stane, skupina sa rozštiepi a členovia stratia výhodu toho, že všetky posolstvá sú vyslovené.
    V naozaj funkčnej skupine vládne myšlienka, že energia a vibrácie každého člena skupiny sa majú zvyšovať za pomoci energie, vysielanej k nim ostatnými. Energetické polia všetkých jedincov splynú a vytvorí sa jediná nádrž energie. V skupine, ktorá takto funguje, každý jedinec vie, kedy hovoriť a čo povedať, pretože naozaj vidí svet jasnejšie. (181)

                                                                           Deviate nahliadnutie

 Hovorí o tom, kam bude smerovať ďalší vývoj ľudí, ako sa ľudská spoločnosť premení. (182)
      Spôsob vedome vytváraných vzťahov, pri ktorom sa každý usiluje vyvolať v ostatných to najlepšie namiesto toho, aby ich ovládol, je postoj, ktorý nakoniec prijme celé ľudstvo. Predstav si, ako sa potom zvýši energetická úroveň každého človeka a rýchlosť evolúcie! (185)
      Náš osud spočíva v tom, že zvyšovanie našej energetickej úrovne bude pokračovať. Ak my, ľudia pokračujeme vo zvyšovaní svojich vibrácií, začnú sa diať čudné veci. Celé skupiny ľudí, len čo dosiahnu určitú úroveň, sa odrazu stanú neviditeľnými pre tých, ktorí vibrujú ešte na nižšej úrovni. Ľuďom na tejto nižšej úrovni sa bude zdať, že jednoducho zmizli, ale skupina sama bude pociťovať, akoby stále bola priamo tu - iba sa budú cítiť ľahšími.
 
  Keď ľudia začnú zvyšovať svoje vibrácie na úroveň, kde ich ostatní nedokážu vidieť, bude to signál, že prekonávame bariéru medzi týmto životom a iným svetom, z ktorého sme prišli a do ktorého odchádzame po smrti. Toto vedomé prechádzanie je cesta, ktorú nám ukázal Kristus. Otvoril sa energii, až bol taký ľahký, že mohol chodiť po vode. Prekonal smrť na tejto zemi a bol prvý, ktorý prešiel bariérou a rozšíril fyzický svet do duchovného. Jeho život ukázal, ako to urobiť, a keď sa spojíme s tým istým zdrojom, môžeme ísť rovnakou cestou, krok za krokom. V nejakom bode bude každý človek vibrovať dosť na to, aby sme mohli ísť do neba v našej pôvodnej podobe. Väčšina jedincov dosiahne počas tretieho tisícročia túto úroveň vibrácie v skupinách pozostávajúcich z ľudí, s ktorými sú viac spojení. (203)
 
    Vysvetľuje, ako sa ľudská kultúra v budúcom tisícročí zmení v dôsledku vedomej evolúcie. Opisuje veľmi odlišný spôsob života. Napríklad predpovedá, že ľudia budú dobrovoľne znižovať populáciu tak, aby sme všetci mohli žiť na tých najpôsobivejších a najkrajších miestach na Zemi. Bude existovať veľmi veľa týchto miest, pretože budeme zámerne nechávať lesy rásť a nebudeme ich stínať, aby mohli vyspieť a vyvinúť si energiu. Niekedy uprostred budúceho milénia budú ľudia žiť medzi päťstoročnými stromami a v starostlivo udržiavaných záhradách, ale napriek tomu v dosahu mestských oblastí, vybavených neuveriteľne dokonalou, akoby magickou technikou. Nikto nebude mať nadbytočnú spotrebu, pretože sa zbavíme potreby vlastniť a ovládať iných kvôli vlastnej bezpečnosti. Dovedie nás k tomu naša prirodzená túžba po pravde. (188)
      Rukopis hovorí, že všetky náboženstvá sa týkajú toho, že ľudstvo hľadá vzťah k vyššiemu zdroju. Všetky náboženstvá hovoria o prijímaní Boha do seba, o prijímaní, ktoré nás napĺňa, robí z nás niečo viac, ako sme boli. Náboženstvá sa stanú skorumpovanými, keď len vodcovia majú právo vysvetľovať Boha ľuďom namiesto toho, aby im ukazovali, ako nájsť tento smer v sebe. Rukopis hovorí, že niekedy v dejinách ktosi pochopí presný spôsob, ako sa spojiť s Božím zdrojom energie a smeru, a tak sa stane trvalým dôkazom, že to spojenie je možné. (Či práve to nerobil Ježiš?) Tento jedinec ožiari cestu, ktorá je predurčená na to, aby ju nasledovalo celé ľudstvo. (201) 


 
 
   

S. N. Lazarev:                                           Diagnostika karmy I.

Systém samoregulácie poľa

 Zdokonaľovanie človeka sa začína preniknutím do podstaty sveta, pochopením jeho zákonov a uvedomením si seba samého ako súčasti jednotného systému.To, čo je dnes naším duchom, zajtra a pozajtra bude telom našich vnukov. (3)
      Spása spočíva v osobnom duchovnom hľadaní jednotlivca, v uvedomení si, do akej miery je každý z nás zodpovedný za osudy iných ľudí. (4)
      Človek predstavuje veľmi zložitý informačno-energetický systém, ktorý iba z niekoľkých percent pozostáva z fyzického tela a vedomia a z 95 až 98 percent z informačno-energetických vrstiev podvedomia, rovnako neznámych ako vesmír.
      Možnosti bioenergetiky sú také veľké, že vstup do tejto oblasti musí byť veľmi opatrný, postupný a musí sa začínať rozvojom etiky. Etika a pochopenie sveta je najvyšším ochranným systémom, no práve tieto poznatky nám chýbajú.
      V posledných dvoch-troch rokoch sa zintenzívnili všetky energetické procesy na Zemi, a dnes to, čo sa v bioenergetike nazýva karmou, zákonom odplaty, prebieha desať rázy rýchlejšie.
      Pochopenie sveta je dôležitejšie ako hromadenie a rozvoj daností. (6)
    Prapríčinou, mechanizmom rodinných nešťastí, vymierania rodov, dedičných chorôb nemôžu byť gény, môžu sa uchovávať a odovzdávať iba prostredníctvom polí. (7)
      V procese liečby sa viditeľne menil charakter ľudí, ba aj ich osud. Charakter, osud a choroba akosi spolu súvisia. Určujú ich karmické štruktúry. (8)
      Všetky orgány sú navzájom pospájané a choroba sa môže sťahovať z jedného do druhého, a súčasťou tohoto reťazca je aj povaha, osud, duchovnosť a ďalšie parametre človeka.
      Ľudský organizmus tvorí ucelený systém, v ktorom zdravie, osud, povaha a psychika predstavujú jeden celok.
     Zameraním sa iba na zdravie, iba na telo, som vytrhol jeden z uzlov systému "človek" a zhoršil ostatné. Vyliečil som človeka, ale neodstránil som príčinu jeho choroby, ktorá môže prejsť na parameter osudu. (10)
      Neslobodno žialiť za minulosťou, lebo tým sa ju pokúšame zmeniť, pohnúť niečím, čím sa nijako pohnúť nedá. To vyvoláva obrovskú nekontrolovanú stratu energie. Tento únik, ktorý môže mať veľmi vážne následky, organizmus blokuje chorobu na fyzickej úrovni.

     Silný stres, nesúhlas s niečím alebo ľútosť za tým, čo bolo, umocnené emocionálne, sa ukladajú v podvedomí a vyvolávajú vážne choroby, pretože deformujú štruktúry poľa. (11)
Deformácie súvisia s etickými porušeniami
a vznikajú vtedy, keď človek pociťuje nenávisť alebo veľkú krivdu. (12)
      Treba nájsť príčiny karmických porušení, preskúmať ich, získať informácie a odovzdať ich ľuďom. Vznik choroby súvisí s porušením zákonov etiky, preto liečenie musí byť zamerané na uvedomenie si tohoto porušenia, na zmenu náhľadu človeka na svet. Choroba je jeden z mechanizmov rozvoja ducha. Informácie o tom sú dávno známe, boli vyložené pred mnohými tisícročiami vo svätých knihách, ibaže sme na ne na nejaký čas zabudli. Najdôležitejšie je pochopiť naše chyby, uvedomiť si ich a pokáním nadobudnúť harmóniu s vesmírom, s božskosťou.
      Telo závisí od ducha a zároveň pôsobí na ducha. Preto liečba musí pôsobiť aj na telo aj na dušu. V prvom rade na dušu a ducha, lebo sú prvotné.
      Odstraňovanie deformácií štruktúr poľa uvedomením si porušenia a pokáním prináša vynikajúce výsledky pri obnove zdravia ľudí na fyzickej úrovni.
(14)
        Deformácia štruktúr poľa sa začína o päť až desať rokov pred vypuknutím choroby na fyzickej úrovni.
        Choroba je signál, že človek "nejde správnym smerom".
Choroba je v skutočnosti upozornením na chyby a prispieva k našej záchrane. Človek, ktorý je chorý a trápi sa, musí si uvedomiť chyby, ktorých sa dopustil a duchovne sa zdokonaliť, hľadať nové cesty vývoja. (15)
        Zdravie dieťaťa veľmi závisí od konania matky, najmä v rokoch tesne pred jeho narodením. Hlboká nenávisť počas tehotenstva je zvyčajne príčinou úrazu alebo ochorenia dieťaťa: môžu sa vyvinúť poruchy zraku, sluchu. Matkina hlboká urážka spôsobuje, že z dieťaťa vyrastie urážlivý človek. Rodičia odovzdávajú deťom absolútne všetky informácie o svojom konaní a konaní svojich predkov, a z týchto informácií sa potom skladá osud dieťaťa, jeho telo, povaha, duchovnosť. (16)
        Stará matka v mladosti ľúbila istého mládenca, ale sa vydala za iného - z vypočítavosti. Zabila lásku v sebe aj v druhom človeku a vnučka mala svojim utrpením zaplatiť za jej vinu. Po rozhovore so starou mamou a jej uvedomení si, že zabila lásku a porušila vyššie zákony, sa dievča zbavilo útrap. (17-18)
        Najťažším porušením spomedzi početných porušení, ktorých sa ľudia dopúšťajú vo svojej prirodzenosti, je zabitie lásky v tých najrozličnejších prejavoch.
        Návrat negatívnych programov je niekedy pomalý, a nie vždy sa vrátia k pôvodcovi, ale často k deťom alebo k blízkym. Mravnosť našich rodičov veľmi súvisí s naším zdravím, psychikou a osudom.
        Systém samoregulácie poľa
, to je spätná väzba s vesmírom, ktorého podstatou je, že akákoľvek činnosť človeka, dobrá, či zlá, sa prostredníctvom jednoty informačno-energetického poľa vesmíru k človeku vracia. (18)
       Sústavne počúvame, že dobré skutky čaká odmena a zlé trest. Napriek tomu v okolitom svete dobrých skutkov nepribúda, a čo je horšie, zlých neubúda. Sv. Augustín o tom hovorí:
       Boh vždy trestá zlo, ale pretože tento proces prebieha pomaly, kým je človek potrestaný, stačí ešte zhrešiť.
        Pre mechanizmus samoregulácie poľa neexistuje jednotlivec, existuje len negatívny proces, ktorý treba zastaviť, pričom blokovací mechanizmus tohoto procesu sa zapína automaticky.
        Kedysi mechanizmus trestu časovo obsiahol niekoľko generácií a začal sa prejavovať v podobe chorôb a nešťastí u vnukov a pravnukov, alebo v budúcich životoch vinníka. Dnes sa tieto procesy natoľko zrýchlili, že človek platí za svoje činy už v tomto živote - svojím zdravím a zdravím svojich detí.
      Platiť zdravím svojich detí je z hľadiska človeka absurdné, ale na úrovni poľa niet ľudí, sú idey. Každý človek predstavuje súhrn určitých programov a blokovací mechanizmus pracuje proti negatívnym ideám a programom ohrozujúcich svet. Dieťa všetky programy rodičov zosilňuje, preto je trest väčší, hoci v posledných piatich rokoch prudko vzrástla aj osobná zodpovednosť každého jednotlivca.
      Myšlienky, slová a činy detí od veku osem a pol roka vplývajú dnes na stav poľa, čiže na ducha, osud a zdravie rodičov. Pred dvetisíc rokmi tento proces začínal vo veku trinásť-štrnásť rokov. (19)
      Keď som a začal zaoberať výskumom a očistou karmy, prestal som chorľavieť, ale objavil sa iný problém. Prudko stúpla moja energetika a sila pôsobenia, neobyčajne ťažko som dosahoval rovnováhu, pretože aj najmenšie rozčúlenie poškodzovalo zdravie a osud človeka, na ktorého som sa nahneval.
       Sústavnou prácou na sebe som sa zbavil hnevu, nenávisti, negatívnych emócií, ale objavil sa ešte vážnejší problém. Teraz musím kontrolovať ľudí okolo seba, pretože aj najmenšia nespokojnosť so mnou znamená fyzické nebezpečenstvo pre jej nositeľa.
      Človek s čistou alebo uzatvorenou karmou je úzko spojený s božskosťou, preto agresia namierená proti nemu pôsobí proti vesmíru.
        Ak človek útočí za seba, pyká za to sám, ale ak útočí ako predstaviteľ spoločnosti - pyká za to spoločnosť.
        Pieseň Internacionála energeticky obsahuje silný program deštrukcie budúcnosti a vesmíru.
        Pomočovanie
sa spravidla objavuje v dôsledku matkinho potláčania pripútanosti a lásky k mužovi. Po dlhšom čase dochádza k deformácii štruktúry jej poľa v oblasti prvej čakry. Vtedy dieťa môže mať aj poruchy a problémy v osobnom živote, choroba srdca, choroby hlavy. Pomočovanie môže byť tiež dôsledkom prerušenia tehotenstva, lebo aj vtedy žena zabíja lásku. (20)
        Spätné urieknutie
je dôsledkom programu želania zla. To znamená, že ak niekomu želáme zlo a tento program sa vracia k nám a silne deformuje naše pole.
       Keď si myslíte, že sa môže stať niečo zlé, priťahujete nešťastie. A čím reálnejšie si to nešťastie predstavujete, tým je to horšie. Disciplína vedomia je dnes, keď sa u človeka objavila vysoká úroveň energetiky, veľmi dôležitá.
        Jedným zo základných zákonov vesmíru je nespôsobovať zlo ani len v myšlienkach. Dnes to nemôže byť abstraktný princíp, musí to byť spôsob existencie.
(21)
        Dodržiavanie etických noriem je nevyhnutná podmienka a jediný spôsob prežitia. A tiež
najlepšia ochrana.
      Keď sa človek stane obeťou energetického útoku, príčinou môže byť buď osobná vina alebo vina predkov. Ak odpovedáme energetickým útokom, vzniká reťazová reakcia, pretože útok je hrubým porušením, po ktorom nasleduje ďalší trest. (22)
        Stará matka v mladosti ľúbila istého mládenca, ale nechcela mať dieťa a rozhodla sa pre potrat. Zabitie lásky a dieťaťa viedlo k tomu, že dcéra a vnučka, potomkovia, museli pykať za jej činy v najrozličnejších podobách - chorobami, nešťastným osudom, narušenou psychikou.
          Občianske zákony sa v mnohom nezhodujú so zákonmi vesmíru. Ak na mňa niekto zaútočí a ja mu to právom vrátim, to neznamená, že to isté možno urobiť energeticky. Pri útoku päsťou trpí len jeden človek, vinník. Pri energetickom útoku, keďže človek je na úrovni poľa spojený so všetkými príbuznými a deťmi, útok zasiahne celý rod. A odpoveďou je spätné potrestanie útočníka a jeho rodu.
        Pochopil som, prečo sa v Biblii hovorí o tichosti a pokore: ide predovšetkým o ovládnutie svojich energetických možností.
          Mágovia a čarodeji nevidia celok, liečia nižšie vrstvy poľa a telo, prenášajúc tak všetky deformácie časti na celok, čím choroby iba odsúvajú. Na rozdiel od svätcov, ktorí vďaka vyššej etike pochopili a uvideli skutočné príčiny a súvislosti zákonov života, uvideli celok. (23)
         Mágiou sa majú zaoberať iba ľudia s pozitívnymi schopnosťami
a dostatočne čistou karmou, lebo ich porušenia pri použití magických postupov sa hromadia a odplata za ne stihne potomkov.
        Každá liečebná metóda, ktorá sa neopiera o duchovný rozvoj človeka, vedie k jeho degradácii. Odstránenie nejakých symptómov vonkoncom neznamená vyliečenie. (24)
        Po pokání sa možno vyliečiť z každej choroby.
        Po určitú hranicu je egoizmus normou, ale človek, ktorý myslí len na seba, siaha na Boha a vesmír. Prirodzene to nemôže pokračovať. Skôr či neskôr program deštrukcie vesmíru končí chorobami, úrazmi alebo nešťastím.
        Nemusíte veriť v Boha, ale musíte milovať vesmír a jeho dušu.
Egoizmus a bezmedzná orientácia na materiálne statky zabíjajú najdôležitejší cit - lásku.
        Pre mnohých je dnes to, čo majú na tanieri, dôležitejšie ako to, čo sa deje okolo. (25)
        Hrdinská smrť nič nevyrieši.
Program deštrukcie vesmíru prejde na vaše deti.
Nemali by ste rozmýšľať o dôstojnej smrti, ale o záchrane ducha svojich detí.
          Láskou k vesmíru a k Bohu, zbavením sa výhrad voči okolitému svetu sa vyhnete akejkoľvek ťažkej chorobe. (26)
          Každé zámerné odčerpávanie energie: od prírody, vesmíru či slnka jednoznačne dokazuje, že človeku nestačí energia a musí ju niekde brať. To je predpoklad rozvoja vampirizmu. Hlavnou chybou tohoto mechanizmu je, že človek energiu a duchovnosť nespája, ale rozdeľuje. Láskou k vesmíru získame nesmierne množstvo energie. Treba sa dostať na vyššie úrovne energetiky - duchovnosť, šľachetnosť, lásku. Aby sme načerpali dostatok energie, musíme žiť s týmito pojmami. Len čo začneme myslieť na energiu abstraktne a odtrhneme tento pojem od pojmov duchovnosť, etiky, odsudzujeme duchovné štruktúry na hlad a zapĺňame energiou iba telo.
         Energia, ktorú človek získava prostredníctvom vyšších citov, lieči jeho telo, osud i dušu.
(27)
        Informácia, energia a látka predstavujú nerozlučnú jednotu. Táto skutočnosť je známa už dávno, napríklad v kresťanstve dostala podobu Svätej trojice (Boh otec, Boh syn a Duch svätý).
          Zákon jednoty a boja protikladov
: existujúce nič vyvrháva zo seba svoj protiklad a mení sa na niečo celkom nové. (32)
          Hlavnou podmienkou fyzického zdravia je poznanie a zachovávanie informačného poľa vesmíru, zákonov jednoty, duchovnosti a lásky. (34)
          Nevyhnutnou podmienkou obrody je úsilie pochopiť okolitý svet, preskúmať jeho zákony a správať sa v súlade s nimi.
          Dnes môžeme spôsobiť škody živej i neživej prírode nielen fyzickým pôsobením ale dokonca aj neopatrnou myšlienkou. Pri zvýšených energetických možnostiach človeka rastú dôsledky negatívneho pôsobenia geometrickým radom.
          Agresia voči jednému človeku je ekvivalentná programu zničenia všetkých jeho príbuzných a detí. Keďže funguje mechanizmus samoregulácie poľa, negatívny účinok sa obracia proti útočníkovi a jeho príbuzným. (35)
          V súčasnosti je hlavnou podmienkou prežitia dialektické zjednotenie toho, čo bolo v minulosti nespojiteľné: zrieknutie sa pozemského, orientácia na jednotu s vesmírom a získanie informácií, ich pretvorenie do mravných zákonov a ich praktická realizácia na všetkých úrovniach.
(36)
         Dnešný človek, ak má prežiť najbližšie roky, musí byť súčasne svätcom, obyčajným človekom i podnikateľom.
        Každá civilizácia stála na pleciach svätcov, a nie šarlatánov. Podľa legiend ľudia kedysi mali otvorené tretie oko, znamenajúce prístup k informáciám, ktoré získavali mimoriadne citlivou cestou bez ohľadu na vzdialenosť a čas. Potom sa tretie oko zatvorilo. Príčiny nie sú známe, hoci sú zrejme jednoduché: získavanie prvotných poznatkov bez dodržiavania etických noriem nie je možné. (37)
          Prikázanie milovať dokonca aj nepriateľa má z pozície bioenergetiky obrovský význam. Blokuje program deštrukcie iného človeka, a teda sebazničenia na úrovni poľa, na úrovni podvedomia. Človek, ktorý nepozná zákony samoregulácie poľa, ktorý nevie, že jeho nenávisť môže byť príčinou ťažkého ochorenia jeho detí, bol po mnohé stáročia spoľahlivo chránený náboženskými prikázaniami lásky a dobra. (38)
          Ak preskúmame okultné a magické techniky, zistíme, že najdôležitejší v nich nie je súbor určitých metód, ale osobnostné vlastnosti Učiteľa a žiaka. (39)
        Psychoterapeuti, psychotronici, čarodeji a hypnotizéri, orientujúci sa na vonkajší efekt a čisto praktické úlohy, bezohľadne prenikajú do podvedomia.
  Podvedomie a biopole je jedno a to isté
a akékoľvek pôsobenie na štruktúry biopoľa je pôsobením na podvedomie, na všetky systémy fyziologickej a psychickej samoregulácie. Vyliečením tela môžeme poškodiť dušu, choroba je ochrana, blokovanie nesprávneho konania a nepochopenia okolitého sveta. Psychotronik musí predovšetkým nájsť príčiny choroby, pomôcť človeku uvedomiť si chyby a v budúcnosti sa ich vyvarovať. Človek, ktorý si myslí, že ho zachránia tabletky alebo zariekanie, je už chorý. Hlavnou ochranou pred chorobami je dodržiavanie vyšších etických zákonov. (40) Etika je včerajší prepych, dnešná nevyhnutnosť a jediná podmienka na zajtrajšie prežitie.
Ľudí, ktorí myslia iba na fyzické zdravie, môže v najbližších rokoch stihnúť osud dinosaurov.
      To, čo nazývame imunitou,
je celistvosť, kvalitatívna úroveň obalu biopoľa. Človek, ktorý sa zaoberá mágiou na úkor etiky, lásky a poznania sveta, ničí seba, svoje deti a blízkych. Ak má dnes človek málo síl, musí sa stať svätcom, ak má viac síl, môže spojiť svätosť so svetským životom. Ak je človek ochotný ťažko pracovať na dosiahnutí veľkých možností, môže sa venovať bioenergetike. (41) Pole človeka zaberá celý vesmír a siaha hore aj dolu od hraníc fyzického tela po nekonečno.
(42)
        Karmické štruktúry
sa nachádzajú v jemnejších vrstvách a majú veľmi zložitú hierarchickú závislosť. V blízkych vrstvách sú informácie o skutkoch, emóciách, pocitoch a myšlienkach samého človeka, ktoré zažil v tomto živote.
        Hlbšie vrstvy obsahujú štruktúry rodinnej karmy, sú to informácie o blízkych z otcovej i matkinej strany, o deťoch.
        Osobná karma
človeka, jeho správanie v minulých životoch, sa nachádza na ešte jemnejšej úrovni, a čím hlbšie dokáže liečiteľ preniknúť do poľa človeka, tým silnejšie môže naňho pôsobiť. (43)
        Liečebným pôsobením možno pomôcť tisícom, pochopenie sveta môže zachrániť milióny.
Toto pochopenie je úzko späté s mechanizmom pokánia, ktorého účinnosť som pozoroval na zmene karmických štruktúr.
        Zosilnené pôsobenie pacienta iba traumatizuje, môže priniesť rýchle, viditeľné zlepšenie, ale nerieši problém definitívne. Najefektnejší a najbezpečnejší môže byť iba jediný prostriedok, ktorý ľudstvo oddávna pozná, a to je pokánie. (44)
        Pôsobiť možno iba z hľadiska celku, čiže vesmíru, čo je možné len pri fungovaní mechanizmu pokánia obráteného k duši vesmíru, čiže k Bohu.
        Prečo k Bohu a nie k celému vesmíru? Pretože ak hovoríme vesmír, v našom vedomí vzniká model kolosálnych rozmerov, v ktorom je prítomný priestor, čas a hmota.
        Ťažko si vieme predstaviť vesmír ako jeden celok. Iba pri prehĺbení duchovnej podstaty miznú jednotlivé súčasti a vzniká pocit absolútnej jednoty.
 Keď sa človek v myšlienkach utieka k Bohu a prosí o odpustenie za spáchaný čin, v jeho duši a tele dochádza k obrovskej premene. V tej chvíli priznáva svoju nedokonalosť, otvára sa nášmu Stvoriteľovi a dostáva od neho silu, aby sa zmenil a obnovil harmóniu s vesmírom. Nijaké pôsobenie nenahradí osobnú snahu človeka.
        Hlavnými strategickými parametrami sú duchovnosť, duša a naplnenie láskou. (45)
        U každého človeka podstatne vzrástla potencia duchovnej sily, čiže pôsobenia na okolitý svet a ľudí. Kým pred dvetisíc rokmi priemerná hodnota sily pôsobenia bola desať jednotiek, v epoche renesancie dvadsaťtri jednotiek a koncom 19. storočia tridsaťosem jednotiek, dnes dosiahla osemdesiat jednotiek a ďalej rastie.
        Medzi parametrami taktických štruktúr má veľký význam úroveň agresie, vedomej i podvedomej.
        Veľmi dôležitou charakteristikou biopoľa je stupeň napojenia na vesmír, ktorého veľkosť závisí od etiky človeka a jeho predkov. Hlavným porušením, ktoré ničí tieto štruktúry je zabitie lásky.
        Ľudstvo má už dávno všetky nevyhnutné informácie o zákonoch vzájomného pôsobenia vo svete lakonicky a vynikajúco vyložené v Božích prikázaniach. (46)
        Choroba nie je lavína, ktorú možno odstrániť a terén vyčistiť, choroba je voda, ktorá tečie z kohútika a v prvom rade treba zatvoriť kohútik, a tak odstrániť príčinu.
          Príčinou deformácie poľa
je, že charakteristiky poľa človeka nezodpovedajú informačnému poľu Zeme a vesmíru. Myšlienky, emócie a činy, ktoré sa dostávajú do rozporu s harmóniou vesmíru, vedú k deformácii štruktúr poľa. (48) Nielen fyzické telo tvorí ucelený systém so vzájomným pôsobením orgánov, prvkami tohoto systému sú aj duchovné štruktúry, psychika, osud a povaha.
Pôsobenie na ktorýkoľvek z uvedených parametrov automaticky vyvoláva zmeny v ostatných.
        K porušeniu karmickej štruktúry človeka pred nešťastím a úrazmi, štruktúry úspešnosti dôjde vtedy, keď sa človek odvráti od Boha, rodičov, detí, milovaného človeka. V poli existujú štruktúry zodpovedné za schopnosť človeka ľúbiť. Ich deformácia vedie k ťažkým chorobám vrátane onkologických. (49)
        Životné situácie na fyzickej úrovni sú realizáciou programov existujúcich na úrovni poľa. Mechanizmus karmy predstavuje odraz princípu jednoty človeka s vesmírom.
          Všetko, čo preniká do podvedomia, je návodom na činnosť a začína aktívne pracovať.
        Logika vedomia je zameraná na prežitie fyzického tela a logika podvedomia na zachovanie a rozvod duchovných štruktúr. (50)
         Hnev je jedným z najrozšírenejších porušení vesmírnych zákonov, ktoré môže vyvolať rozličné nepríjemnosti v živote urazeného aj toho, kto urazil.
         Hnev dieťaťa na rodičov alebo rodičov na dieťa vyvoláva rozpad a deformácie najjemnejších štruktúr, ktoré zodpovedajú za normálne, priateľské vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. (51)
        Výskum karmických štruktúr názorne demonštruje na energetickej úrovni Božia prikázanie: "Cti otca svojho i matku svoju." (52) Zlo, ktoré človek raz vykonal, nikdy nezmizne, zostáva v podvedomí a skôr či neskôr vyjde na povrch a často postihne tých, čo žijú s nami a sú nám najdrahší.
(53)
        Keď nám niekto spôsobil nejakú nepríjemnosť, nemôžeme odpovedať tým istým spôsobom. Odporovať môžeme len na fyzickej úrovni. Na úrovni poľa, ducha si treba sústavne uchovávať cit zmierenia, pokory a lásky k ľuďom, treba pamätať, že každá nepríjemnosť je dôsledkom našej nedokonalosti. To ruší karmu, zbavuje nás chorôb, zlepšuje osud a zdravie detí.
        Zlosť
znamená pokus o energetický útok nielen na konkrétneho človeka, ale aj na vesmír. "Dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobro tým, ktorí vás nenávidia..." To je najsilnejšia ochrana pred nešťastím a chorobami, pred tým, čomu hovoríme urieknutie. (54)
        Program ničenia sa môže neutralizovať iba pokáním.
(55)
        Kajať sa znamená vynaložiť všetko úsilie na vlastnú premenu a nikdy chyby neopakovať. Pri kajaní dochádza k pretrhnutiu reťaze príčin a následkov.
        Mechanizmus pokánia musí byť nerozlučne spätý s pochopením obrazu sveta: aby sme zistili porušenie zákona, musíme poznať zákon. (57)
        Naši blízki, dokonca aj zvieratá, závisia od nás, a ak porušujeme zákony etiky, môžu byť potrestaní spolu s nami.(59)
        Aby sme jeden druhého nezabíjali, musíme si odpúšťať.
        Každý podvedome prvý urazí toho, kto potom svojim správaním urazí jeho. Ak vám ublížili, v prvom rade musíte prosiť o odpustenie za to, že ste ublížili vy. To blokuje karmické programy rodičov a minulých životov. Potom musíte prosiť o odpustenie, že ste nedokázali odpustiť inému človeku a nahnevali ste sa naňho, a až potom prosiť o odpustenie za pôvodcu urážky, za to, že sa sám urazil a že urazil vás. Pri každej urážke sa treba pokúsiť vnútorne ospravedlniť človeka a potom mu odpustiť. Iba takto možno blokovať karmické programy deštrukcie a rozpadu, zachrániť zdravie svoje a svojich detí. Dôležité je, aby tento mechanizmus pracoval v duši. (62)
        Zrieknutie sa vyšších citov veľmi silne deformuje štruktúru poľa človeka a na fyzickej úrovni sa často prejavuje nevyliečiteľnými chorobami.
        Prvou funkciou choroby je varovanie, druhou - zastavenie činnosti, ktorá brzdila správny rozvoj človeka a treťou - odstránenie mechanizmov, ktoré umožňujú rozširovať negatívne informácie. (64-65)
        V piatom mesiaci tehotenstva je dieťa v absolútnom spojení s Bohom a vesmírom a dostáva od neho schopnosti. V treťom-štvrtom mesiaci žena prechádza skúškami a od ich výsledku závisí charakter a život budúceho dieťaťa. (67)
        Hviezdy určujú váš osud, pretože ste sa narodili v istej chvíli, ktorá závisí od energetickej konštrukcie. Ak duchovným rozvojom, utiekaním sa k božskosti zmeníte svoju energetickú konštrukciu, zmení sa aj vaša karma a váš osud.
        Logika lásky a odpúšťania stojí nad akoukoľvek astrológiou a predpoveďami. Orientáciou na harmóniu, dobro, božskosť možno prekonať negatívnu karmu. (70)

          Ak rodičia pochybujú, či chcú alebo nechcú dieťa, dochádza k útoku na energetické štruktúry, k ich deformácii. Krajne nepriaznivo vplýva na štruktúry poľa budúceho dieťaťa jednoznačné plánovanie pohlavia - ak niektorý z rodičov chce dcéru alebo syna.
          Láskou možno liečiť, pripútanosťou len uškodiť.
(71)

Formula:
"Pane, spáchal som nejaký hriech. Neviem si spomenúť, čo zlé som urobil, ale odpusti mi moju vinu. Pomôž mi, aby som sa v budúcnosti podobných chýb vyvaroval."

Najefektívnejším mechanizmom blokovania a očistenia karmy je sústavné, nepretržité úsilie o duchovnú dokonalosť. Slová "Verím v Boha" a prítomnosť v kostole ešte neznamenajú dotyk a božskosťou. Viera v Boha je proces, v ktorom sa spája duchovné s fyziologickým.
        Ak bunka začne pracovať v rozpore s úlohami organizmu, iba pre seba, nastáva proces rozpadu a znečistenia. Obnovenie jednoty s organizmom nestačí iba chcieť, na to je potrebná ťažká, pravidelná a svedomitá práca na očistení bunky a obnovení harmónie.
        Sústavná uvedomelá práca na zdokonalení ducha a tela je jediná spása.
       Nesmieme podľahnúť nijakému uspokojeniu, nijakej pýche... Srdce, v ktorom panuje pýcha, odsúdenie a hnev, má ďaleko k Nebesiam.
      Človek, ktorý pokorne prijíma každú životnú skúšku, ušetrí mnoho síl, ktoré by vynaložil na neplodné výhrady voči vzniknutej situácii.
      Milujúcej matke, ktorá sebe, ani nikomu inému nedovolí zapochybovať o svojej láske a jednote s Bohom, sa rodia nadané deti. Čiže schopnosti detí, to je etika ich rodičov a príbuzných. (73-74)
      Nenadarmo kedysi dávali deťom mená svätých. Jasná karma svätého sa spojí s karmou dieťaťa, chráni ho a pomáha mu. Ak dáme dieťaťu meno po príbuznom, riskujeme.
      Láska k deťom
patrí k najvyšším citom vesmíru, preto akákoľvek forma porušenia tejto lásky, ktorá vyústi do zrieknutia sa dieťaťa, odmietnutia dieťaťa alebo odmietnutia otehotnenia, nehovoriac už o prerušení tehotenstva, a to nielen konkrétnymi činmi či slovami, ale aj v mysli, môže mať veľmi ťažké následky. (75)
      Jedným zo spôsobov blokovania negatívnych programov, ktoré nám vniesli do podvedomia predkovia, je, že žena počas tehotenstva spomína na správanie a skutky príbuzných. (77)
        Energetická kapacita duše je tisíc krát väčšia ako energetická kapacita tela. (78)
       Ak chcete, poradím vám, ako vyzdraviete a dožijete sa vysokého veku. Nikdy a na nikoho a na nič nehnevajte. Ani na osud, ani na Boha, ani na minulosť, ani na ľudí. Navonok sa správajte ako chcete, ale vo svojom vnútri každá vaša výčitka predstavuje deštrukčný program namierený proti objektu vášho hnevu. Bunka sa nemôže hnevať na organizmus, ak vychádza zo svojich osobných záujmov. (79)
      Kedysi sme bez väčšieho úsilia vďaka prorokom, svätcom, prikázaniam a správnemu konaniu mali pevný kontakt s vesmírom. Dnes musíme na tom ťažko pracovať my sami.
        Prejedanie ubíja ducha.
        Mäso priklincováva k zemi, soľ zvyšuje podvedomú agresiu. (81)
      Na to, aby sme človeka uriekli, musíme v ňom zničiť božské city, ktoré ho chránia, pretože urieknutie je neprirodzený, násilný proces, poškodzujúci duchovné štruktúry. Pritom dochádza k rozpadu ducha a osudu aj toho, kto zarieka.
        Zariekanie
je využitie božských možností na egoistické ciele. (82)
        Zabitie lásky je zločin.
Treba si to uvedomiť nie na bežnej úrovni, ale na vyššej, duchovnej. Až všetko pochopíte, organizmus sa prestane brániť a spúšťať ochranný systém. Najspoľahlivejšou ochranou ducha pred rozpadom je deformácia telesných, hrubých štruktúr. Ich deštrukcia núti človeka preniesť oporný bod z tela na ducha, a to ho zachráni. (84)
        Predtým sa choroba presúvala z jedného orgánu na druhý, dnes psychotronika a moderná medicína (psychogenerátory a prístroje, ktoré pracujú na úrovni poľa) vytláčajú chorobu z tela na dušu, osud, psychiku, dokonca na budúce generácie a životy.
        Ak sa choroba prijíma ako zlo, bojuje sa proti nej, prenáša sa z jedného miesta na druhé. Až pochopíme, že choroba zabraňuje duchovnej degradácii, a odstránime jej príčiny, sama odíde.
(87)
       Nejde o odmietanie modernej medicíny, ale o dialektickú súčinnosť medicíny ducha a medicíny tela pri zachovaní priority liečenia a rozvoja ducha, o základnú zmenu princípov modernej medicíny, o spojenie a vzájomné dopĺňanie sa, a nie o nahrádzanie jedného pohľadu na svet iným.
      "Lekár filozof je podobný Bohu"
hovorí Hippokrates. Kedysi filozofia, náboženstvo a medicína tvorili jeden celok. Jeden človek obsiahol všetky tieto znalosti. A liečil. Dnes lekár pichá injekcie, operuje, predpisuje lieky, plní inštrukcie. (88)
       V posledných stopäťdesiatich rokoch sa úroveň agresie ľudstva sústavne zvyšuje, a pretože blokovanie medzi vedomím a podvedomím je zničené, dochádza k intenzívnemu zvyšovaniu podvedomej agresie. Naša agresia sa dostáva na úroveň poľa, do vesmíru. (89)
       Ak choroba nezablokuje deštrukciu duchovných štruktúr poľa, začne pôsobiť najefektívnejší blokovací mechanizmus - smrť.
        Nechuť k životu a samovražda sú dve rôzne veci. Nechuť k životu je oslabené životné pozadie, určuje ho rodinná karma človeka - porušenie zákonov jeho predkami. (90)
        Homosexualita ničí v ľuďoch štruktúry poľa, ktoré sú zodpovedné za imunitu, za blokovanie onkologických ochorení, za zdravie potomstva. Muž a žena, ktorí sa majú radi, zlepšujú svoju karmu, liečia seba aj svoje potomstvo.
       "Slovo nie je vrabec",
ale program, organizmus vzájomne pôsobiaci v poli s inými programami.
      V živote sa často zle vyjadrujeme o iných, o sebe, o svojom osude. Tento zlozvyk kazí... chrup. Obzvlášť nebezpečné je, ak je človek nespokojný sám so sebou. Príčinou paradentózy je hanenie otca, zaťažená karma a zlé stravovanie. Emocionálnu rovnováhu a zníženie podvedomej agresie podporuje pravidelná konzumácia zeleniny.
        Ak na niekoho myslíme, medzi nami a tým človekom vzniká energetický most, dochádza k výmene informácií a energie. Preto každá negatívna myšlienka znamená energetický útok a môže škodiť. Dokonca aj vnútorný súhlas s osočujúcim človekom môže byť nebezpečný. Slovo zosilňuje každý program. (92-93)
        Byť dobrým a nikomu neškodiť dnes nestačí. V dnešných podmienkach je na prežitie najdôležitejšie cieľavedomé úsilie o vlastnú premenu. Treba byť aktívne dobrým.
        Človek, ktorý začína deň prosbou: "Pane, daj mojim drahým a blízkym zdravia a mne trpezlivosti"
sa uchráni pred mnohými porušeniami.
        Každé kategorické, jednoznačné vyhlásenie sa dnes, žiaľ, rovná ublíženie sebe aj inému (urieknutie). (94)
        Jediné, čo spája ľudí dožívajúcich sa vysokého veku je dobrota. Dobrota je vlastná nezraniteľnosť. (95)
        Človeku možno pomáhať, spolucítiť s ním, ale nie ho ľutovať. Ľútosť je namierená na telo a môže uškodiť duchu, duši človeka. (96)
        Choroba je spôsob blokovania rozpadu ducha. Keď ľutujete človeka, nesúhlasíte s jeho chorobou, s jeho nešťastím, myslíte iba na dôsledky a zabúdate na príčinu, čím napomáhate rozpadu ducha. Tu je veľmi jemná hranica. Keď vonkajší súcit a želanie pomôcť preniknú do vnútra, môžu sa zmeniť na protiklad. Vnútorne treba existenciu choroby pokladať za zákonitú a rozumnú, za nástroj rozvoja ducha a prijímať ju pokorne. Vnútorná pokora a vonkajšia pomoc i účasť umožňujú zachovať harmóniu s vesmírom, nedostávať sa s ním do rozporu.
      Vampirizmus
je aj poškodením jemnej štruktúry poľa, ktoré môže viesť k deformácii karmických línií osudu, zdravia a psychiky. U človeka, ktorý začína využívať cudziu energiu, sa uzatvárajú spojovacie kanály s vesmírom a dochádza k poklesu energetiky. (97)
       Ak sa človek modlí za niekoho iného, vplýva na neho oveľa silnejšie ako profesionálny psychotronik, pretože modlitba pôsobí na jemné štruktúry.
        Ak telo a duchovné štruktúry tvoria protiklad, modlitba môže niekedy zhoršiť parametre tela. Pri povznesení ducha môže telo dočasne oslabnúť. (98)
        Spôsobovanie fyzického alebo duchovného utrpenia inému človeku je jednou z foriem vampirizmu.
        Matka, ktorá sa modlí za zdravie svojho dieťaťa, mu odovzdáva energiu, ale to je duchovná energia, ktorá lieči a pomáha mu v správnom vývoji. (99)
      Jedným z najlepších spôsobov ochrany pred neetickým človekom, ktorý sa pokúša odoberať energiu, je modlitba, pretože je to zároveň pomoc zameraná na premenu jeho deformovaných štruktúr.
"Dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobro tým, ktorí vás nenávidia."
(100)
        Pri odoberaní energie iným ľuďom dochádza k sebazničeniu človeka. (101)
        Ak cítite, že vám niekto odoberá energiu, proste, aby mu bola daná božská láska a energia, ktoré ho zmenia, očistia jeho dušu a spoja ho s vesmírom. Jeho parametre duchovnosti tým výrazne vzrastú. Vedomá pomoc zachráni toho, kto vedome či nevedome odoberal energiu. (102)
        Hnevať sa a nenávidieť ľudí, s ktorými je človek energeticky úzko spätý - rodičov, deti, milovaného človeka a príbuzných - je veľmi nebezpečné. (103)
        Každá myšlienka na samovraždu je pre človeka a jeho potomstvo veľmi nebezpečná a deštrukčná. (105)
        Príčinou nechuti k životu
je najmä program sebazničenia, ktorý sa formuje v poli, ak niektorý z predkov sa dlho zaoberal myšlienkou samovraždy alebo sa pokúsil si vziať život. Program sebazničenia môže byť aj dôsledkom toho, že rodičia nechcú mať dieťa. (106)
        Dodržiavanie mravných noriem a duchovnosti je oveľa dôležitejšie ako sú obklady a injekcie.
       Ak sa do podvedomia človeka vnášajú informácie tvrdou metódou, dochádza k deformácii poľa, ktorá sa po čase môže prejaviť chorobou na fyzickej úrovni. Neskôr môže zapríčiniť stratu pamäti a výrazný pokles imunity.
      Akýkoľvek tvrdý program, ktorý je v rozpore s vnútorným presvedčením človeka - zavedený pomocou hypnózy alebo sugescie - sa môže zmeniť na program zničenia. (107-108)
      Skutočnou príčinou narkománie a alkoholizmu je znížená úroveň lásky v našej duši. Vzniká následkom životných úderov, potlačenia lásky k ľuďom.
      Čo má človek urobiť, aby sa zbavil podobných neduhov? Predovšetkým sa musí prestať hnevať na okolitý svet, dostať sa s ním do harmónie, všetko mať rád vo svojom vnútri, v duši.
        Harmónia je láska. Minulosť, súčasnosť i budúcnosť - to sú objekty lásky.
        Bojovať treba nie proti drogám, ale proti príčine a to je znížená úroveň vnútornej lásky ľudstva. (108)
        Každá bunka nášho organizmu na plnohodnotnú existenciu musí nielen sústavne pracovať, ale aj dodržiavať zákony jednoty s celým organizmom. Človek je bunkou sveta a jeho úlohou je nielen správne plniť svoje funkcie, ale tiež ustavične sa usilovať o kontakt a jednotu s vesmírom, o lásku k Bohu. Náš kontakt s božskosťou podmieňuje nielen želanie a viera, ale aj čistota ducha a tela. Čím je človek čistejší, tým je kontakt pevnejší.
        V poslednom roku sa energetika Zeme natoľko zmenila, že dnes nielen sedemročné až deväťročné deti, ale aj deti vo veku dvoch-troch rokov energeticky úročia a ničia sa navzájom ako dospelí. (110)
        Láska
je nádherný cit, ktorým musíme žiť a ktorý sa musí rozšíriť na celý svet. Je to láska k celému organizmu, ktorého názov je vesmír. Hlavné Božie prikázania, to sú zákony duchovného sveta, vzájomného energetického pôsobenia ľudí.
        Ak si články jedného systému začnú bez ohľadu na centrum konkurovať, systém sa rozpadá. Keď v človeku zmizne láska a nahradí ju iný cit, poruší sa blokovanie a negatívnym citom sa otvára cesta k deštrukcii.
        Prišiel k žene mních a vraví: "Nechaj ma prenocovať". "Nechám, ale musíš alebo zarezať kozu, alebo so mnou spať, alebo sa napiť vína. Vyber si!" Mních uvažuje: "Zarezať kozu nemôžem, to je vražda, spať so ženou nebudem, to je bohorúhačstvo, napijem sa vína, to je najmenší hriech." Napil sa, a potom splnil aj ostatné ženine želania.
        Láska je to, čoho sme súčasťou. Zahrňuje celý svet. Láska a život sú nám dané a my nemáme právo siahať na ne.
(111)
        Všetko okolo je živé - televízor, chladnička, všetky predmety v dome. A ak sa k nim zle správaš, vracajú ti to. (112)
        Ak niekto so závisťou pozeral na moju vec, závisť mohla zanechať stopy a môže mi škodiť, ak ma nebude chrániť vnútorná dobroprajnosť.
        Príčinou mnohých alergií na rastliny, ryby či zvieratá sú negatívne emócie našich predkov vo vzťahu k týmto objektom. Neživé objekty reagujú na podráždenie a nenávisť voči nim, čo takisto môže byť príčinou alergie. Negatívne emócie, ktoré pociťovali naši predkovia alebo človek v minulom živote, zostávajú zablokované dovtedy, kým im človek neotvorí cestu rozčúlením na nepríjemný zápach laku, na rybu, na množstvo prachu a pod. (121)
        Ikony
sa maľovali iba v stave osvietenia, farbami rozrobenými svätenou vodou. Také ikony majú liečivú moc. Ikony, ktoré maľoval človek v bežnom stave, dokonca aj posvätené v kostole, môžu ľuďom škodiť. Tým skôr, že všetko, čo je spojené s menom Ježiša Krista a menom svätých, voľne prepúšťame do svojho podvedomia. Pozitívne pôsobia iba pravé ikony alebo ich fotografie. (124)
        Od júna 1987 v informačných štruktúrach Zeme nastali veľké negatívne zmeny, dnes sa aj tá najnevinnejšia negatívna myšlienka a emócia stupňuje negatívny program informačného poľa Zeme. Na úrovni poľa nastáva rozdelenie na dva tábory: na tých, čo sa usilujú o lásku a dobro, a na tých, u ktorých dochádza k urýchleniu duchovného rozpadu, k degradácii v dôsledku nasýtenosti štruktúr biopoľa negatívnymi programami. (126)
        Podvedomie
pracuje v autonómnom režime, môže prijímať informácie samostatne a nekriticky. (127)
        Etika a hygiena duchovného života dnes nesmú byť heslom, ale výsledkom hlbokého pochopenia sveta a jeho zákonov. Treba sa naučiť spájať protikladné pojmy: idealizmus a materializmus, náboženstvo a vedu, logiku a intuíciu, vysokú duchovnosť a prakticizmus. Spájať ustavičnú lásku k svetu a k ľuďom s každodennými emóciami. (129)
          Ľudstvo, ktoré začne schádzať zo správnej cesty (a správna cesta je spojenie s vesmírom) je potrestané aktiváciou negatívnych programov, množiacich sa na vyšších duchovných štruktúrach, ktoré ničí.
        Informačný "vírus" na úrovni poľa a ducha ľudstva, to je satan, o ktorom sa hovorí v Biblii. Ak človek nekráča cestou duchovného rozvoja a zrieka sa zákonov rozvoja vesmíru, nevyhnutne sa stáva obeťou takéhoto "vírusu", ktorý vytrvale čaká na naše chyby. (133)
        V posledných šiestich rokoch sa v informačnom poli ľudstva aktivizujú štruktúry zamerané aj na prežitie, aj na deštrukciu. Ťažké choroby neznamenajú vždy zlo, lebo chránia pred zničením duchovné štruktúry.
          Štruktúry deštrukcie
sa živia porušovaním zákonov, spôsobovaním zla, ničením lásky. (134)
          Zlo je naša nedokonalosť.
Z hľadiska pôsobenia karmického mechanizmu zlo je deštrukcia a dobro tvorivosť.
          Keď sa duchovnosť vyčerpá, deštrukcia sa stáva nekontrolovateľnou. (135)
          Úsilie o zdokonaľovanie schopností bez pochopenia zákonov vesmíru a rozvoja etiky je samovražedné predovšetkým v bioenergetike. (138)
          Veľmi pozorne preskúmajte svoj život. Spomeňte si na všetko, čo vyvolalo vašu nenávisť a urážky, najmä počas tehotenstva. V mysli sa obráťte k Bohu a poproste ho o odpustenie, a potom odpustite všetkým, čo vám ublížili. Ďalej v mysli poproste o odpustenie každého, komu ste v živote mohli ublížiť. (140)
          Ak sa človek usiluje o jednotu, lásku, dodržiavanie vyšších zákonov, prichádza rýchly duchovný rast a harmonizácia štruktúr poľa. To je jeho ochrana, jeho imunita a zdravie, šťastná budúcnosť jeho potomkov a najbližších. Ak je človek agresívny, egoistický a zlostný, podporuje program deštrukcie, ktorej zárodok sa nachádza kdesi v jeho poli. To vedie k ešte väčšej deštrukcii jeho duchovných vlastností a k prerodu. Ako hovorí cirkev, ak človek nejde k Bohu, ide k satanovi. (141)
      To, že duchovný život stojí na troch pilieroch, vedeli už naši predkovia. Prvý pilier je desatoro Božích prikázaní, druhý pilier je sedem smrteľných hriechov a tretí - tri duchovné cnosti.

Sedem smrteľných hriechov (1.list Sv. Pavla): pýcha, lakomosť, smilstvo, závisť, obžerstvo, hnev a lenivosť. Z hľadiska ich dnešného energetického významu je takéto poradie: pýcha, obžerstvo, hnev, lakomosť, lenivosť, závisť a smilstvo.

Svet sa za dve tisícročia veľmi zmenil a ľudstvo dnes podstatne rozšírilo zoznam hriechov. Niektoré sú ťažšie ako vyššie uvedené:

1. Najväčším hriechom dnes je prerušenie tehotenstva v piatom mesiaci. Vtedy sa nachádza v najužšej jednote s božskosťou. Duch a duchovnosť dieťaťa sa formujú do šiesteho mesiaca (láska, dobrota, pokora, milosrdenstvo). (143)
Veľké deformácie vznikajú, ak sa od dieťaťa odvráti niekto z príbuzných a ak má negatívny vzťah k budúcej matke.

 2. Veľmi veľké deformácie vyvolávajú myšlienky a skutky zamerané na zničenie božských citov v sebe alebo v inom človeku, zrada lásky kvôli materiálnym statkom.

 3. Na treťom mieste je dnes ľútosť týkajúca sa minulosti, prítom-nosti či budúcnosti, úsilie urýchliť alebo spomaliť udalosti, to znamená všetky porušenia namierené proti času.

 4. Porušenia spojené s pocitom nenávisti a hnevu, zlého vzťahu k ľuďom sú na štvrtom mieste.

 5. Pomerne silné deformácie poľa vznikajú nadávaním na živé i neživé objekty.

Hlavným pravidlom duchovnej hygieny a normálnej existencie štruktúr biopoľa je láska ako najvyšší prejav jednoty harmónie sveta. (144)
        Podmienkou plnohodnotnej existencie človeka je neustály duchovný rast, ktorého základom musí byť láska k vesmíru, k celku, prechod od celku k časti, láska k rodičom, k deťom, k sebe. Tento proces musí byť nepretržitý, musí pulzovať od celku k časti a naopak, potom bude zodpovedať harmónii sveta, prinášať človeku radosť a zdravie.
        Tretím pilierom sú duchovné cnosti, z ktorých poznáme tri - vieru, nádej a lásku, ale láska je z nich najdôležitejšia. (145)
        Aby sme dostali čisté informácie, musíme byť otvorení božskosti. S nečistou karmou, chatou v jednej ruke, a autom v druhej, sa ďaleko nedostaneme.
        Karma je
mechanizmus odplaty za pozemské veci, preto uzatvoriť karmu možno odovzdaním duše a tela. Liečitelia musia absolvovať obdobia hladovky a prísneho pôstu, vylúčiť závislosť od materiálnych statkov. Skutočnými liečiteľmi boli všetci svätci a proroci. (148)
        Človek môže zablokovať svoju karmu správnym stravovaním a správaním, a to je prvé, čo treba urobiť.
          Každý človek zameraný na božskosť aktívne pracuje na záchrane sveta a je spasiteľom sveta. (148)
Ľudstvo sa pomaly, ale nezvratne vracia k otcovi, k duchu, duchovnosti a kultúre, lebo to je jediná cesta záchrany. (149)

 


S. N. Lazarev:                                     Diagnostika karmy

Čistá karma

 
        Fyzické telo
sa rozprestiera v priestore, kým pole v čase. Konaním, realizáciou myšlienok a emócií na fyzickej úrovni človek pôsobí na svoje telo v čase, čiže svojím správaním a emóciami vplýva na svoju budúcnosť. Svetonázor a emócie vplývajú na telo v čase silnejšie ako fyzické konanie. V tom spočíva mechanizmus karmy. (5)
        Ak sa človek sám neusiluje a pri liečení nedochádza k jeho premene, znečistenie vypláva na povrch. (7)
        Hlavné nie je mechanické očistenie v minulosti a budúcnosti (ani pomocou pokánia), ale zmena povahy človeka a jeho svetonázoru.
        Pri porušeniach vyšších zákonov
sa čas zrýchľuje a človek rýchlejšie starne. Čím silnejšie je duša človeka pripútaná k zemi, tým rýchlejšie sú časové procesy a tým rýchlejšie je starnutie. (8)
        Zo záhrobia
možno vidieť, čo sa stane v najbližšej budúcnosti. Ibaže matíc budúcich udalostí je veľa, a tak tí v záhrobí sa pri predpovedi môžu mýliť.
        Zvýšená pripútanosť k zemi deformuje štruktúry poľa a vedie k chorobám. Zosilnenie kontaktu so záhrobím blokuje pripútanosť k pozemskému a podporuje rozvoj duchovných štruktúr. (10)
        Človek nie je len živočích, ale aj rastlina. Vlasy, nechty a črevá fungujú podľa zákonov rastlinného sveta. (11)
        Vlasy môžu súvisieť s čarovaním. Ak želanie človeka preniká na jemné úrovne a dosahuje záhrobie, pravdepodobnosť splnenia tohoto želania mnohonásobne vzrastá. Ak si človek pri vyslovovaní želania pohládza vlasy, pozorujeme ten istý efekt.
        Najprv vnímame svet pocitmi, až potom myšlienkami. Prehĺbenie kontaktov so záhrobím podnietilo vznik pohanstva. Kontakt s inými, duchovnejšími vrstvami - vznik kresťanstva. (12)
        Štruktúra vesmíru
je bunková a pozostáva z tridsiatich troch svetov, ktoré sa navzájom spájajú do skupín, a každý človek, presnejšie jeho dvojník na jemnej úrovni, je prítomný v každom svete, pričom vyzerá úplne inak a má iné vedomie.
        Energetika budúceho ľudstva sa na jemnej úrovni zásadne líši od našej energetiky. Matica budúceho ľudstva je sformovaná a jednou z príčin mnohých ťažkých ochorení je, že parametre poľa súčasného človeka nezodpovedá tejto matrici. Všetci tí, ktorých parametre budú nižšie ako stanovený limit, sa budú naprávať prostredníctvom chorôb - a v prípade neúspechu ich stihne smrť. Štyri základné parametre, ktoré musia mať maximálne hodnoty, sú: duchovnosť, naplnenie láskou, psychické zdravie a minimálna úroveň podvedomej agresie. Okrem toho jestvujú dva ďalšie parametre - duša a správanie.
        Aj keď civilizácia na Zemi zanikne, škody spôsobené primitív-nosťou ľudstva iným svetom sa tým nijako nenapravia pretože štruktúry nášho poľa sú pevné. Preto všetky civilizácie nášho aj iných svetov majú záujem na našej duchovnej spáse. (13-15)
         Čím ťažšia je situácia, v ktorej sa človek ocitne, tým silnejšia je jeho orientácia na Boha pomocou modlitby. (19)
          Záhrobie
je svet, ktorý je k nám najbližšie, a pri kontakte s ním získavame informácie presné v maličkostiach, ale chybné v globále. (20)
          Len čo miznú posledné známky pripútanosti duše k zemi, je pripravený prijať v ďalšom živote akúkoľvek informáciu bez toho, že by to uškodilo jeho duši. (21)
          Nejestvujú médiá, ktoré by dostávali absolútne čisté informácie, pretože ich psychika to nevydrží. Každú informáciu treba prijímať kriticky, t.j. veriť jej aj neveriť. (23)
          Človek sa periodicky rodí v iných svetoch a v iných vesmíroch, aby sa zbavil zaužívaných stereotypov a aktivizoval kontakt s božským. (24)
        Ak niekto prejavuje voči mne agresiu
, znamená to, že v mojej duši jestvuje analogický program. Po jeho odstránení útok automaticky prestáva.
        Človek je jednota fyzického obalu a poľa a svojou druhou časťou je rozliaty v celom priestore.
          Nenávisťou a hnevom môžem uškodiť jeho telu, ale štruktúry poľa zostávajú prakticky neporušené. No ak človeka odsudzujem, ale najmä ak ním opovrhujem, dochádza k útoku na štruktúry jeho poľa. Ak som sa dopustil porušení súvisiacich s priestorom, priestor prerušuje so mnou kontakt a telo sa začne rozpadať. Pretože každý človek je súčasťou vyšších podstát, len čo útok prejde z povrchu dovnútra, útočíme už na podstaty, a tak útok musí byť zastavený. Ak opovrhujeme svojím starnúcim, slabnúcim telom, porušujeme vyššie zákony a útočíme na čas a priestor so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
         Choroba
je forma adaptácie na udalosti, ktoré sa ešte nestali. Na jemnej úrovni človek reaguje na udalosť dávno predtým, ako k nej dôjde.
        Choroba nie je ani tak odplata za minulosť, ako príprava na budúcnosť.
        Človek nemá hlavné úsilie zamerať na revíziu minulosti, ale skôr na revíziu budúcnosti. Aj pokánie je zamerané skôr na budúcnosť ako na minulosť. (29-30)
         Svojimi myšlienkami, emóciami a správaním vplývame na osud našich detí, ale tiež naše budúce deti môžu vplývať na nás.
          Duše budúcich detí prichádzajú zo záhrobia. To znamená, že tam nie sú len duše zosnulých, ale aj budúcnosť. Miesto kontaktu s oným svetom sa nachádza na južnom póle. (31)   


 

René Egli:                                                      Princíp LOLA

                          DOKONALOSŤ SVETA
 

Rozdeľovanie na dobro a zlo nemá nič spoločné s prírodným zákonom. Sú to ľudské morálne predstavy, ktoré sa behom času menia a sú dokonca v každom kraji odlišné. Univerzálne na nich je – že vyvolávajú konflikty.
      Kde sa vzalo toto posudzovanie, toto delenie na dobré a zlé? Naučili sme sa to v škole: je to príbeh o Adamovi a Eve. Hovorí sa tam, že jedli zo stromu poznania dobra a zla. Je tu nápadný fakt, že predtým tu nebolo nič ako dobro a zlo. Stav, v ktorom sa ešte nerozlišuje medzi dobrom a zlom, sa tu jednoznačne označuje ako „raj“. Raj nie je nejaké geografické miesto, alebo niečo, čo nás čaká v ďalekej budúcnosti, raj je celkom jednoducho  stav ducha. Stav, keď neposudzujeme, nedelíme na dobré a zlé. Každý človek by sa tak mohol ihneď katapultovať do raja, keby prestal deliť svet – a tým samozrejme aj seba samého – na dobré a zlé.
      Nikto mu nebráni vrátiť sa do raja – okrem neho samého.
Takže vlastne nebol vyhnaný z raja, keď jedol zo stromu poznania dobra a zla dobrovoľne. (13) A práve preto môže sa tiež sám – tým, že nebude vynášať úsudky – do neho vrátiť.
      Toto delenie na dobré a zlé je čisto ľudská vlastnosť. Príroda nedelí, príroda nesúdi. 
      Môžeme sa o tom dočítať aj v Biblii:
…pretože on (Otec) dáva svojmu slnku svietiť na dobrých i zlých a dážď posiela na spravodlivých i nespravodlivých. (Mt 5,44) (14)
      Svet nebude pokojnejší, kým budeme lipnúť na posudzovaní. Nedosiahnete harmonického života, ak budete posudzovať druhých ľudí naľavo i napravo a samých seba. 
      „Cnosť je pre človeka nebezpečnejší ako neresť.“ (C. G. Jung) Cnostný človek posudzuje tendenčne viac ako nerestný – a automaticky tým vytvára nové konflikty, teda pravý opak toho, čo mal v úmysle. (15)
      Ak chceme skutočne vyriešiť svoje problémy, nech už v akejkoľvek oblasti, musíme prestať deliť svet na dobrý a zlý. Svet je. Nie je dobrý, nie je zlý. JE. To je veľmi jednoduché, a predsa veľmi ťažké. 
       Jediné „rozčuľovanie“, ktoré by malo zmysel, by bolo rozčuľovanie nad nami samými, nad našou neschopnosťou prekonať dualitu dobra a zla. 
       Nikto nás nevyhnal z raja. Sami sme z neho odišli. Raj čaká, je od nás vzdialený iba jednu jedinú myšlienkuale musíte túto myšlienku sformulovať. Nikto to nikdy neurobí za vás.
      Tým, že neustále niekoho a niečo posudzujeme, sa každodenne sami vylučujeme z raja. (16)
        Moc človeka je tak veľká, že má dokonca moc vzdať sa svojej moci a urobiť zo seba úplne bezmocného tvora. (17)
        Ježiš povedal pred dvetisíc rokmi:
                                                                    „Nesúďte, aby ste neboli súdení!“
        A čo robíme? Neúnavne súdime druhých. Keď niekoho označíme nálepkou hriešnika (alebo nejakou inou), tak ho súdime. Robíme teda presne to, čo zakladateľ kresťanstva odmietol. A nazývame sa kresťanmi. 
       Kto sa môže označiť za obeť, normálne získa na svoju stranu väčšinu ľudí, chovajú sa k nemu s veľkou náklonnosťou a získa si ich pozornosť, ba dokonca obdiv, ak statočne znáša svoj ťažký údel. (24)
      Veľa ľudí pociťuje neodolateľné nutkanie sa všade miešať, hovoriť druhým, čo urobili zle a čo mali urobiť inak. Toto prirodzene prebieha vždy v mene cnosti. Veď nie sme necitliví, chceme predsa pomáhať, konečne, vieme to lepšie.
      Vmešovanie sa prakticky vždy súvisí s posudzovaním; úsudky vždy vytvárajú konflikty.
      My
vieme, ako to chodí. Iní ľudia to nevedia – alebo to prinajmenšom nevedia správne.
      Len to je hlúpe, že ostatní ľudia si to isté myslia o nás. (26)
        Pri najnovších výskumoch chaosu bolo zistené, že aj najzložitejšie útvary sa skladajú z celkom jednoduchých štruktúr. Ak sa zahľadíme dostatočne hlboko, sú odrazu veci úplne jednoduché. Ak sa však pohybujeme na povrchu, keď začneme vedecky analyzovať, potom je všetko veľmi komplexné a ťažké. (32)
      Prakticky vykonávaná láska je jednoduchá; ale definovať lásku, analyzovať ju, je nanajvýš komplikované, tak komplikované, že už na lásku nezostáva čas. (33)
      Cnostní
ľudia požadujú, aby sa ostatní – zjavne necnostní – zmenili. Pretože v praxi každý vychádza z toho, že sa ostatní musia zmeniť, logicky sa nezmení nič a nikto. (46)
      Myšlienka, že sa druhí musia zmeniť, vedie nevyhnutne k narastaniu konfliktov – a tým problémov. (47)
      Jediné, čo platí, ste vy. Vy máte možnosť optimálnym, mocným chovaním riešiť svoje problémy a dosahovať svoje ciele. Čo robia druhí, ako sa chovajú, je ich problém.
      Na svete je iba jedna najdôležitejšia osoba, ktorá sa musí zmeniť, a touto osobou ste VY. Všetkých ostatných nechajme na pokoji.
(48)
      Slobodná vôľa znamená, že človek si môže myslieť čo chce. To znamená, že nie sme obeťami alebo otrokmi svojich myšlienok, nie, sme ich pánmi.
        Človek je vybavený slobodnou vôľou, a to znamená: všetko je možné!
        To ale znamená ešte niečo iné. Znamená to totálnu zodpovednosť. Sloboda myslieť si čo chceme, zároveň znamená, že sme zodpovední za všetko, čo si myslíme. Sloboda je vždy spojená so zodpovednosťou. (49) Nikto človeka nenúti, aby si myslel, že svet je zlý – je to jeho rozhodnutie, on sám je za to zodpovedný! Aj keby šesť miliárd ľudí si myslelo, že svet je zlý, máte stále ešte možnosť myslieť si pravý opak. Máte za svoje myslenie zodpovednosť a beriete na seba aj jeho následky.
        Nikto nemá právo človeka proti jeho slobodnej vôli zachrániť. Ak chce človek upadnúť do záhuby, má na to právo.
Musí však počítať s následkami.
        Ak princíp slobodnej vôle domyslíme až do konca, znamená to ešte niečo dôležité: budúcnosť nie je možné predvídať. Vďaka slobodnej vôli môže každý človek v každom okamžiku úplne zmeniť svoje myslenie – ak chce. A tým sa zmení budúcnosť.
        Princíp slobodnej vôle je kozmický zákon
, pretože je prejavom totálnej, bezpodmienečnej lásky. (50)
       Ľudský potenciál – váš potenciál – sa skladá z dvoch základných vlastností: z energie a inteligencie.
        Od fyzikov vieme, že všetko je otázkou energie. Vy ste energia, ja som energia, stôl je energia, atď., atď. Čím viac energie máme k dispozícii, tým rýchlejšie dosiahneme svoje ciele.
        S energiou samotnou však toho veľa nedosiahneme. Potrebujeme tiež inteligenciu, ktorá nám pomôže robiť správne rozhodnutia. Myslím pritom na univerzálnu inteligenciu, ktorá nemá nič spoločného s tým, čo sme sa v škole naučili. Táto inteligencia nie je závislá na vzdelaní a má ju v zásade každý človek. (52)
        Energia je vlastne chvenie, chvenie je možné ľubovolne meniť. (53)
        Nemôžeme pomocou obmedzeného myslenia (rozum, racio) riešiť problémy neobmedzeného života.
      Človek má však aj takzvanú druhú skutočnosť. Táto už je neobmedzená. Je to oblasť toho, čo už nie je možné vysvetliť, oblasť syntézy, nie analýzy. Tu sa nerozoberá, ale zostavuje. Tu neexistuje dualita, dvojnosť, ale jednota a to znamená, že tu sa neodsudzuje. táto oblasť je oblasťou večného TERAZ a to znamená, že v nej nepanujú pochybnosť, ani strach. Pretože tu neexistuje, budúcnosť, neexistuje ani strach, ani obavy,  ktoré sa vždy týkajú budúcnosti. Keďže tu neexistuje ani minulosť, neexistuje ani pocit viny, ktorý sa viaže na minulé udalosti. (54)
      Táto oblasť je oblasťou totálnej dôvery. Dôvery v život, v univerzálnu inteligenciu, v Boha – alebo nech už tú moc nazývame akokoľvek.
      Túto druhú skutočnosť nazývam myslením srdca. Tu hovorí srdce, cit, intuícia, a tá je na rozdiel od obmedzeného myslenia hlavou – bez hraníc.
        Pomocou múdrosti z tejto druhej skutočnosti sme schopní riešiť svoje problémy. (55)
        Tieto dve skutočnosti nemajú nič spoločného s rozdielom medzi mužom a ženou, sú v každom človeku. (56)
        Skutočnou realitou nie je hmota, ale chvenie/energia
; to dokazujú výskumy fyzikov, najmä atómových fyzikov.
        Z toho vyplýva, že aj naše myšlienky sú energiou a to znamená, že naše myšlienky majú potenciál, ktorý môže na niečo pôsobiť vo vonkajšom svete. Myšlienky nie sú iba niečo, čo sa odohráva v našej hlave.
      Keďže aj človek je energia, z toho vyplýva, že je schopný ľubovolného vývoja a že je nesmrteľný. Energia nemôže zmiznúť.
      Keď telu dodávame viac energie, zvyšuje sa jeho vibrácia (chvenie) a stav tela sa mení. Z kusa ľadu sa stane voda, voda sa mení na paru. Už ju nevidíme, ale stále je tu, nič nezmizlo.
      To, čo platí pre ľad, platí aj pre človeka. Ak sa človeku podarí podstatne zvýšiť svoje vibrácie, logicky nastane moment, keď sa človek stane neviditeľným. Nemá to nič spoločné s mystikou, ani s mágiou, ale súvisí to s fyzikou.

 

 

 
 
 

 
 
TOPlist